Neporovnateľný so žiadnym obdobím v histórii samostatného Slovenska. Takto charakterizoval rok 2020 predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók v poradí už na 24. ročníku konferencie Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2021, ktorá sa vzhľadom na aktuálnu situácia konala v online prostredí.
Rok 2021 je z pohľadu predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory veľkým otáznikom. „Je to trochu ako veštenie zo sklenenej gule, a preto aj jeho prognózovanie predstavuje značné riziká z hľadiska jeho kredibility.“
Začiatok tohto roka sa podľa Mihóka veľmi odlišuje od prvého štvrťroka minulého roka v tom, že firmy doň vstupujú skôr s negatívnymi očakávaniami.
„Mnohé vyčerpali vnútorné rezervy, majú odložené splátky odvodov, daní a úverov, ktoré bude treba splácať zrejme už v priebehu roku 2021,“ zdôraznil.
Predpokladá, že sa zastaví pokles, „ale rast bude na nízkej úrovni“. Pripomenul aj, že prvé symptómy poklesu tempa ekonomického rastu sa objavovali ešte pred prepuknutím súčasnej pandémie, už v roku 2019. Pandémia tento proces výrazne zrýchlila.
Opatrné predpovede
„Prepad z hľadiska končiaceho sa roka nie je až taký výrazný, ako sa očakávalo koncom prvého polroka 2020. Som však veľmi opatrný z hľadiska optimistických rastových vízií roku 2021,“ konštatoval Mihók na online konferencii SOPK.
Podľa predsedu SOPK je tiež dôležité, akú cestu si zvolíme na efektívny reštart ekonomiky ako celku. „Je veľký rozdiel, či do obnovy a reštartu nastupuje ekonomika vysilená a v zlej nálade, alebo pripravená na zmenu. Ako najlepší príklad v tomto by nám malo slúžiť Nemecko, ale nielen ono.“
Príjemné prekvapenie
Guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra prepad HDP o 5,6 percenta príjemne prekvapil. „Stále čelíme novým a novým informáciám, ktoré hovoria o poklese ekonomického rastu minulého roka. Boli sme ako na hojdačke, keď sme odhadovali pokles niekde na úrovni medzi piatimi až 10 percentami.“ Tento rok bude podľa Kažimíra rokom oživenia.
Zdôraznil však potrebu očkovania. Prešľapovanie v oblasti vakcinácie môže znamenať prenos neistoty do druhého štvrťroka tohto roka.
„Nerád by som bol zlým prorokom, ale môžeme sa začať obávať aj o priebeh druhého štvrťroka.“ Dosah na medzinárodný obchod bol a je oveľa menší, ako sa očakávalo. Prepad vo sfére služieb označil ako „zdrvujúci a decimujúci“. Dôležité podľa neho je, do akej miery je tá-ktorá vláda schopná reagovať.
Pandemický program
Analytici očakávajú najskoršie možné zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne v roku 2024. „My však začneme zdvíhať úrokové sadzby, až keď bude inflácia v eurozóne na úrovni dvoch percent aj na úrovni očakávaní.“ Pandemický program Európskej centrálnej banky je podľa Kažimíra dokázateľný a priamy. „Dôkazom je pokles výnosov štátnych dlhopisov. Preto dnes náklady za emisiu dlhu slovenskej vlády sú na úrovni nemeckej. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré najviac profitujú z pandemického programu,“ skonštatoval.
Návrat do rovnováhy
Oživenie eurozóny po poslednej veľkej kríze v roku 2009 bolo najslabšie, pripomenul Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Nikdy sme nedobehli úroveň odhadovanú pred krízou. Otázne je, či toto nemôže byť nebezpečenstvom aj teraz v novej veľkej kríze covidu.“
Politiky v eurozóne a v Amerike sa podľa neho začínajú vo fiškálnej oblasti výrazne odlišovať. „Takýto typ krízy by mohol zanechať určité jazvy alebo spôsobiť zbytočné zníženie potenciálu ekonomiky, ak sa pre nedostatočný stimul relatívne skoro nevráti do rovnováhy,“ varoval.
Investície podľa Tótha preto treba čo najviac urýchliť. „Presunúť z budúcnosti do prítomnosti, keďže sú potrebné práve teraz v tomto roku.“ V roku 2022 budú kulminovať eurofondy aj fond obnovy. „Treba konsolidovať naplno, teda na úrovni najmenej jedného percenta HDP. Aj preto, aby sme sa priblížili k deficitu na úrovni troch percent.“
Na Slovensku nutne potrebujeme aj reformy dôchodkov, daní, školstva. „Rozvrátili sme finančnú stabilitu dôchodkového systému od roku 2019 a začiatkom roku 2020. Veľmi dôležité je preto prinavrátiť ju ústavným uzákonením dôchodkovej reformy, aby bol systém stabilný a nemenil sa do budúcnosti.“
Udržanie pracovných miest
Opatrenia na udržanie pracovných miest, ktoré vláda prijala, boli kľúčové. „Tam išlo najviac peňazí, vyše miliardy eur,“ pripomenul Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva.
Ďalej sú to opatrenia na sprístupnenie úverov prostredníctvom záruk, ale aj samotnej istiny. Realizovali sa prostredníctvom programov antikorona záruka Slovenského investičného holdingu, kde ministerstvo hospodárstva dalo najväčší balík peňazí. Dodnes poskytlo viac ako 600 miliónov eur úverov pre viac ako sedemtisíc firiem.
Ministerstvo hospodárstva pripravuje do najbližších týždňov návrh univerzálneho odškodňovacieho zákona, ktorého význam bude narastať, ak bude kríza pokračovať.
„Ak ho vláda schváli, bude to veľká pomoc pre všetky ministerstvá. Budú môcť poskytovať cielenú pomoc pomerne rýchlo a nekomplikovane,“ avizoval Oravec.
Priepastné rozdiely
IT sektor prežíva obrovský boom. „Vidieť to aj na akciových indexoch, ako ťahajú internetové spoločnosti a giganty akciové trhy hore.“ Na druhej strane si profesor Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavol Ochotnický myslí, že najväčšie straty, ktoré táto kríza zanechá, budú na ľudskom potenciáli.
„Dajú sa ťažko kvantifikovať, i keď cítime, kde budú. Určite to doľahne na vzdelanosť najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré nemajú prístup na internetové zdroje, na výpočtovú techniku.“
Ekonómovia upozorňujú, že vzniknú markantné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Čína bude podľa Ochotnického jedinou veľmocou, ktorá vykáže za rok 2020 ekonomický rast.
„Rast slovenskej ekonomiky bude závisieť od kvality inovácií, transferu technológií a od schopnosti, ako sa Slovensko v tejto oblasti pohne ďalej. Pozitívne za posledné obdobie je, že prvkom ekonomickej aktivity v posledných mesiacoch je najmä priemysel v Európe,“ dodal.