Stavebný zákon je ešte stále postavený na zásade, že vydať rozhodnutie, ktorým čiernu stavbu nariadi obec alebo mesto odstrániť, môže až vtedy, ak sa preukáže, že ju nie je možné dodatočne povoliť. Tiež sa tak môže stať aj, ak stavebník nespolupracuje. Napríklad ak v určenej lehote nepredloží doklady, podľa ktorých by stavebný úrad vyhodnotil, či je alebo nie je možná dodatočná legalizácia. V žiadnom prípade v novom zákone by sa podľa trnavského mestského úradu nemala pripustiť akákoľvek možnosť dodatočnej legalizácie. „Napríklad aj pri užívaní bez kolaudácie – mať možnosť odpojiť ojekt od elektriny a vody, čím by bol užívateľ prinútený okamžite zabezpečiť nápravu,“ vraví Veronika Majtánová, hovorkyňa Mestského úradu v Trnave.
Čiernych stavieb je v Nitre pomerne veľa. „Problémy nám robí najmä paragraf 88 stavebného zákona, ktorý o nich pojednáva. Zastávame názor, že v prípade čiernych stavieb by sa malo konať prísnejšie,“ dopĺňa Tomáš Holúbek, hovorca mestského úradu v Nitre.
Dodatočné povolenie
Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. Ide o intenzívnu výstavbu obchodných centier, bytových domov, polyfunkčných objektov i priemyselných areálov či výstavbu dopravnej a technickej infraštruktúry. Za predchádzajúci rok vydalo 324 stavebných povolení. Potrebné je nielen pre novostavby, ale aj na zmeny dokončených stavieb, ktoré sa realizujú stavebnými úpravami, prístavbou a nadstavbou. Ak sa podľa hovorkyne Trnavy preukáže, že objekt je v súlade s verejnými záujmami – myslí sa tým predovšetkým súlad s platným územným plánom, a majetkové vzťahy sú tiež v poriadku, stavebný úrad ju dodatočne povolí. Vlani vydal mestský úrad v Trnave 15 rozhodnutí, ktorým dodatočne stavby povolil.
„Konanie o dodatočnom povolení stavby je správnym konaním rovnako ako klasické stavebné konanie. Stavebný úrad prizve aj na toto konanie zákonom predpokladaných účastníkov a výsledkom je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čiže dodatočné stavebné povolenie.“
Začať sa môže buď tým, že sám stavebník iniciatívne podá na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, alebo – ak existenciu čiernej stavby zistí stavebný úrad skôr – začne konanie sám. V oboch prípadoch však musí stavebník preukázať, že stavba spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby mohla byť dodatočne povolená.
Námietky susedov
Tak ako v klasickom stavebnom konaní, aj v konaní o dodatočnom povolení stavby môžu jeho účastníci, predovšetkým susedia, podávať námietky a po vydaní dodatočného stavebného povolenia môžu podávať opravné prostriedky. V súčasnosti je proces vydania rozhodnutia o odstránení čiernej stavby často vecne aj časovo náročný a keďže ide o zásah do vlastníckych práv – hoci získaných neoprávnene, je už podľa hovorkyne mesta pravidlom, že vec skončí na súde ako na poslednej inštancii. „Súd preskúma, či bolo rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané v súlade so zákonom. Naj...
Zostáva vám 85% na dočítanie.