Prvým, dnes už všeobecne rozšíreným a takmer samozrejmým spôsobom identifikácie produktov všetkého druhu sa stali čiarové kódy. Zaviedli ich v USA po tom, ako v júli 1974 v supermarkete March v americkom meste Troy zosnímali čiarový kód z balíčka žuvačiek a elektronicky ho preniesli do pokladnice. Čiarový kód nazvali UPC (Universal Product Code). Systém spravuje organizácia Uniform Code Council. V Európe v roku 1977 založilo 12 krajín organizáciu EAN International, zaviedli svoj vlastný čiarový kód a nazvali ho tiež EAN (Európsky systém označovania). EAN mal na rozdiel od amerického už aj informáciu o krajine, kde je výrobca tovaru zaregistrovaný. Preto ho postupne prevzali takmer všetky štáty sveta.
V roku 2005 sa zlúčili Uniform Code Council a EAN International do novej organizácie GS1 -- globálne štandardy číslo jeden. Je to medzinárodné neziskové združenie so sídlom v Bruseli a má 106 národných organizácií. Na Slovensku je ňou GS1 Slovakia v Žiline. Združenie má 3 300 členov, ide o firmy registrované na našom území, z ktorých takmer 60 percent sú výrobcovia.
Dobrovoľné označovanie
Povinne označovať čiarovým kódom sa musia len tovary, kde to určuje zákon. Sú to napríklad liečivá alebo prostriedky na ochranu rastlín. V ostatných prípadoch sa čiarový kód len odporúča. Tak to platí na celom svete. Na druhej strane urýchľuje prácu pri pokladnici a v obchode, takže výrobky bez kódu sa iba ťažko presadia na trhu. Väčšina predajní čiarový kód vyžaduje.
Výhody čiarových kódov dnes už oceňujú aj spotrebitelia. "Môžu presne identifikovať tovar v regáli a porovnať ho so skutočnou cenou na štítku," hovorí generálny riaditeľ GS1 v Žiline Miroslav Štaffen. "Pri akciových tovaroch je niekedy veľmi ťažké určiť, ku ktorému druhu tovaru sa vzťahuje cenovka. Ale ak si spotrebiteľ porovná číselný kód na tovare s číselným kódom na cenovke, nemôžu mu pri pokladnici započítať inú cenu. Ak chce spotrebiteľ napísať priamo výrobcovi, napríklad pri nespokojnosti s daným výrobkom alebo neoprávnene neuznanej reklamácii, prostredníctvom kódu môže na internete vyhľadať všetky identifikačné údaje a priamy kontakt."
Dôsledná identifikácia
Na evidenciu tovarov sa kladú čoraz väčšie nároky, preto čiarové kódy nahrádza rádiofrekvenčná identifikácia (FRID). Na čip, ktorý je veľký ako zrnko piesku a je na tovare, sa uložia potrebné informácie. Údaje z čipu sníma rádiový signál. Takýmto spôsobom možno snímať údaje až z niekoľkých sto kusov výrobkov. Kód na tovare je elektronický (EPC) a medzinárodne uznávaný.
EPC a FRID možno využiť v maloobchode aj veľkoobchode, pri obchodných činnostiach, v leteckom a automobilovom priemysle, zdravotníctve, poľnohospodárstve a v štátnej správe. Podľa Staffena používanie elektronického produktového kódu vo svete spravuje organizácia EPC global, ktorá je dcérskou spoločnosťou GS1 v Bruseli.
Na Slovensku podpísala zmluvu so združením GS1 Slovakia o aplikácii EPC ako prvá žilinská firma Forte. Bude u nás aplikovať elektronický produktový kód podľa medzinárodných štandardov na označovanie tovarov a služieb pomocou rádiofrekvenčnej identifikácie. "Podľa potreby a objednávok službu poskytne slovenským podnikom. Na aplikáciu elektronického produktového kódu na Slovensku sa môžu prihlásiť i ďalšie spoločnosti. Naše združenie pomôže organizáciám na Slovensku aj zaregistrovať sa v EPC global. V západnej Európe nový priemyselný štandard začínajú používať v supermarketoch Tesco alebo Metro. Do dvoch rokov naň musia prejsť i slovenské firmy, aby mohli dodávať svoje výrobky do veľkých európskych obchodných domov," dodáva šéf žilinskej GS1 Štaffen.
StoryEditor