Dosiaľ najhorúcejší týždeň tohto leta opäť potvrdil starú pravdu. Kým je sychravo, Slováci sedia doma, a len čo udrú horká, našinec okamžite vyštartuje kúpiť si zájazd do ešte horúcejšieho južného letoviska. Tento model správania už roky pretrváva. "Napríklad Nemci sú opační. Teplému počasiu doma sa potešia a nikam necestujú. Keď je chladno, vtedy sa vyberú za teplom na juh," tvrdí Csaba Varga, majiteľ cestovnej kancelárie Tip Travel. Fakt, že by sa Slováci chceli v lete orientovať viac než doteraz aj na iné než prímorsko-južanské dovolenky, napríklad hory, severské krajiny či poznávaciu turistiku, si nevie ani predstaviť. "More je pre našincov taký famózny faktor, že porazí všetko ostatné." Potvrdzuje to aj Mária Gálová z najväčšej cestovky Satur. "Leto je spojené s rodinou, deťmi a teplým morom. Na tom sa nič nemení. I v najteplejších dňoch si ľudia kupujú takéto pobyty a okamžite cestujú do rozpáleného Egypta, Tuniska či Turecka." Aj napriek obavám lekárov, bijúcich na poplach, že nadmerné slnenie je dnes čoraz väčším problémom.
Sever na vzostupe
Západný svet sa však v dovolenkovom správaní už vo viacerých smeroch mení. Nielen že ľudia oveľa viac cestujú do teplejších krajín v menej horúcich mesiacoch a predlžujú si sezónu, ale aj v tom, že objavujú severské dovolenky. "Určite je to tak," hovorí spolumajiteľ cestovky Bubo Tomáš Hušek. "Samozrejme, že občania z juhu idú oddychovať na sever a trebárs Švédi zas zapĺňajú Thajsko. Ale vo všeobecnosti platí, že popularita severu stúpa. Škandinávia, vrátane Dánska, Islandu a Grónska, je na vzostupe. My radíme k severu ešte aj Britániu a Írsko, a nezabúdajme ani na Rusko. Našinci sa tam zatiaľ nehrnú, len pozvoľna. Ale raz to príde."
Podľa poznatkov Bubo je záujem Slovákov o Škandináviu už niekoľko rokov stabilný a, hoci len nepatrne, predsa rastie. Vlani tam zorganizovali desať skupín, tento rok jedenásť. "Pochopiteľne, nejde o taký skokový vývoj ako pri pobytoch na Kube, ktoré nám narástli až o 150 percent." Málokto však podľa neho vie, že aj na severe sa dá stráviť rovnako letne ladený pobyt ako, povedzme, u nás. Aj s kúpaním v mori. Na rozdiel od nás. Len sa o tom málo hovorí.
Prenájom cez internet
Na severe trávi svojráznu dovolenku už tri roky za sebou napríklad hovorca ministra zahraničných vecí Ján Škoda. "Chodíme s partiou na rybačku do Nórska, boli sme v Bergene, Trondheime, zakaždým ideme na iné miesto. Švédsko a Dánsko sú väčšinou rovinaté, ale Nórsko je veľmi pestré a členité, a tým nesmierne zaujímavé." Partia si nehľadá pobyt cez cestovku, orientuje sa podľa ponúk na internete. Veď niet azda jediného Nóra, ktorý by nemal chatu pri mori a neprenajímal ju. Severania majú takúto klientelu najmä v Nemecku. Medzi chatami možno nájsť od skromne zariadených až po luxusné so saunami či whirlpoolmi. Navyše, k rybárskym chalupám vždy patrí aj čln vybavený motorom, je to v cene.
"Takáto dovolenka je nabitá vnímaním typicky nórskeho zmyslu pre symbiózu architektúry s drevom a prírodou. Ich drevené domy nie sú zvonku žiadne paláce, sú natreté živými farbami, ale hlavne ničím nenarúšajú okolie. Nádherná, no skalnatá krajina doviedla Nórov k bravúrnym stavebným dielam, ich cestné tunely vedú desiatky metrov pod morom. Citlivosť voči prírode, pokora, život bez vystavovania luxusu na obdiv sú tam pre cudzincov silné zážitky."
Skromne a premyslene
Severské krajiny môžu byť pre našinca drahé, ale skúsení cestovatelia vedia poradiť, ako náklady v Škandinávii nepredražiť. Napríklad cestujú vlastnými autami, trasu si vopred vytýčia, stravu si vezú v polotovaroch so sebou a prenajatú chatku sa snažia zaplniť väčším počtom osôb (8 -- 12), aby bola rozpočítaná cena nižšia. "Takto vyjde týždňový pobyt vrátane cesty asi na 20-tisíc, finančne je to takmer porovnateľné s len trochu luxusnejším pobytom niekde na juhu," zamýšľa sa Škoda.
Podobný názor majú na návštevu Škandinávie manželia Reguliovci z Bratislavy, ktorí prejazdili Nórsko a Švédsko. Normálnym turistickým prístupom s prespaním v chatkách (svoje spacáky), dopravou vlastným autom (iba si treba dať pozor na drahý benzín) a čiastočne privezenou stravou (nenavštevovať reštaurácie, ale dokupovať bežný proviant v obchodoch) sa dá podľa nich absolvovať cenovo celkom prístupná, a pritom nádherná cesta severskými štátmi. Mnohým pred takýmto výletom bránia skôr predsudky spojené s neznalosťou.
Teplo takmer ako doma
Kto pozná pomery, vydá sa na sever aj s rodinou. "Ak sa netrafí vyslovene daždivé leto, býva tam 25, ale aj 30 stupňov ako u nás. Je tam príjemne. Iba ak prší, je zima. No a Slovák chce dovolenkovú istotu, preto hľadá teplejšie destinácie. Najradšej by mal škandinávske počasie v Taliansku -- teplé more, ale bez úmorných horúčav," smeje sa Hušek. Na rozdiel od individuálnej cesty však odhaduje, že dovolenka v Škandinávii zakúpená v cestovke vyjde našinca minimálne dvakrát drahšie, najmä ak ju podnikne letecky.
Hoci v záujme Slovákov o dovolenky kraľuje juh, istú pozornosť našich ľudí nasmerovanú na severské štáty už zaregistroval aj Satur. Obrat na sever však nesúvisí s horúcim počasím. Podľa Gálovej je spojený s rastúcim dopytom po poznávacích zájazdoch. Žiadaná je Škandinávia (hlavne nórske rybačky a nórske fjordy), Rusko (Petrohrad a okolie), Pobaltie (v kombinácii s Fínskom alebo Ruskom), ale aj Írsko (okruh) a Poľsko (okruh).
"Poznávacie zájazdy bývajú finančne náročnejšie, aj preto sa na ne nebude chodiť masovo."
Lacnejšie má prednosť
Analytik cestovného ruchu Jaromír Beránek z Mag Consulting si myslí, že ani v najbližších rokoch nebude stúpať záujem Čechov a Slovákov o dovolenky v severských krajinách. A to napriek tomu, že cestovné kancelárie chcú na dovolenku vypraviť každoročne viac ľudí. "V našich zemepisných šírkach je veľmi silný segment lacných zájazdov k moru do krajín, ako je Tunisko, Turecko a Egypt." Stručne tak zhŕňa dva hlavné dôvody, pre ktoré našinci preferujú južnejšie krajiny -- teplejšie more a nižšia cena zájazdov.
S jeho názorom súhlasí aj šéf cestovnej kancelárie Čedok Slovakia Adrian Siekel. Väčšine našich dovolenkárov zájazdy na sever príliš nekonvenujú, pretože preferujú oddychovú dovolenku v teple. "Ľudia chcú ísť k moru," tvrdí, a tento trend Slovákov sa nemení ani pod vplyvom stúpajúcich teplôt na území Slovenska, ale ani horúčavami v obľúbených prímorských letoviskách. V cestovnej kancelárii Čedok Slovakia, ktorá ponúka aj zájazdy do severských krajín, zatiaľ nezaznamenali, že by záujem práve o tento typ dovolenky stúpol. Nárast dopytu nepredpokladajú ani v blízkej budúcnosti.
O tri percentá viac
Podľa Siekela ostáva predaj zájazdov na sever (prevažne poznávacieho charakteru) roky na tej istej úrovni. Do Škandinávie totiž cestuje špecifická časť klientely, ktorá chce spoznávať nové končiny. Rolu pri kúpe takých zájazdov hrá nielen fakt, že nad oddychom pri nich prevažuje poznávací charakter, ale aj to, že majú vyššiu cenu, než za akú našinec kúpi dovolenku k moru.
Podobná situácia je aj v Česku. Aj tam sa väčšinou cestuje za dovolenkou na juh do prímorských krajín. Beránek napriek tomu tvrdí, že záujem Čechov o cestovanie do Škandinávie, ale už aj do Poľska, medziročne stúpol. Asi o tri percentá. "Nie sú to pobytové, ale poznávacie zájazdy," spresňuje.
Ak by sa k letným dovolenkám v chladnejších krajinách prikláňalo čoraz viac obyvateľov Česka, logicky by za oddychom cestovali aj k blízkemu a studenšiemu Baltskému moru. Beránek však tvrdí, že do Nemecka k moru českí dovolenkári cestujú len výnimočne.