S dávkami počas práceneschopnosti to majú drobní podnikatelia či ľudia v slobodných povolaniach podobné ako pri dôchodkových dávkach. Nemocenské, ktoré dostanú v prípade
choroby, sa im totiž priamo odvíjajú od výšky odvodov, ktoré si platia. Napríklad živnostník
s minimálnymi odvodmi, ak bude chorý povedzme tridsať dní, dostane nemocenskú dávku
necelých dvesto eur. Ak by ochorel zamestnanec s priemernou mzdou, Sociálna poisťovňa by
mu za rovnaký počet dní práceneschopnosti mala vyplatiť približne dvakrát toľko.

Komplikované poistenie
Avšak samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú povinne nemocensky aj dôchodkovo poistené, odvody v období práceneschopnosti neplatia, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské. Platí to odo dňa, keď im lekár vystaví dočasnú „péenku“, pričom samotné poistenie im trvá naďalej. Ak by však boli na „péenke“ dlhšie ako 52 týždňov, musia si ho v poisťovni prerušiť.

Vzniknutý preplatok
Doklad o práceneschopnosti treba dať poisťovni len v prípade, ak si živnostník nárokuje na
dávku nemocenské. Nemusí ho však dať oddeleniu výberu poistného v poisťovni kvôli plateniu
samotných odvodov. Poistné tak po ukončení práceneschopnosti zaplatí len za dni, keď už znovu začal pracovať.

Prečo nemusí živnostník platiť poistné v plnej výške? Mal by totiž preplatok. Ak sa tak stane, musí písomne požiadať poisťovňu o jeho vrátenie. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko SZČO, rodné číslo, variabilný symbol, adresu trvalého pobytu, dôvod vzniku preplatku
na p...