1. Čo bolo dôvodom prijatia zákona o pôde?
Slovenská republika si pri vstupe do Európskej únie v roku 2004 vybojovala výnimku, podľa ktorej sa obmedzilo nakupovanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Tá sa predĺžila až do roka 2014.
Dôvodom bola obava z nákupu poľnohospodárskych pozemkov zo strany cudzích štátnych príslušníkov. V parlamente sa naďalej využíval strach z cudzincov masívne kupujúcich slovenskú pôdu, čo viedlo k prijatiu zákona o pôde.
Tým došlo k obmedzeniu prevodu a nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku. Prednostné postavenie v tejto veci tak u nás získali domáci farmári a poľnohospodári.
2. Čo sa považuje za poľnohospodársky pozemok?
Zákon o pôde hovorí, čo za poľnohospodársky pozemok považujeme. Ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá je zapísaná na listoch vlastníctva v kultúre ako orná pôda, trvalý trávnatý porast, vinica, ovocný sad a chmeľnica.
Druhou možnosťou je pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. Ide o pozemok, na ktorom sa nachádzajú farmárske budovy slúžiace farmárom na ich podnikanie ako maštale, bitúnky, garáže či senníky bez ohľadu na ich kultúru uvedenú na listoch vlastníctva.
Podstatná je podmienka existencie stavby, ktorá slúži na výkon poľnohospodárstva a bola postavená pred 24. júnom 1991.
3. Kedy, naopak, o poľnohospodársku pôdu nejde?
Zákon o pôde hovorí aj to, čo za poľnohospodársky pozemok nepovažujeme. Ide o pozemok zapísaný na liste vlastníctva ako záhrada, pozemok v zastavanom území obce, v takzvanom intraviláne, bez ohľadu na typ pozemku uvedený na listoch vlastníctva a pozemok mimo zastavaného územia obce, v takzvanom extraviláne, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie.
Príkladom je stavebný pozemok developerských projektov. Ďalej môže byť jeho poľnohospodárske využitie obmedzené, jeho výmera môže byť menšia ako dvetisíc štvorcových metrov alebo je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.
4. Čo ak je pôda v reštitúcií? Ide o nadobúdanie vlastníctva?
Za nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sa nepovažuje prevod vo forme zámennej zmluvy a bezodplatný prevod do vlastníctva oprávnených osôb podľa osobitných predpisov. Ide napríklad o reštitúciu.
Pri zámenenej zmluve sa nejedná o nadobúdanie vlastníctva vtedy, ak zamieňanými vecami sú poľnohospodárske pozemky, ktorých hodnoty sú porovnateľné. A hodnoty zamieňaných pozemkov sú porovnateľné vtedy, ak ich rozdiel nie je väčší ako desať percent.
Ďalej sem patrí aj prevod pozemkov pod správou alebo vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Nadobudnúť vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku bez obmedzení môže fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenska minimálne 10 rokov, ktorá podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci.
Ďalej môže do svojho vlastníctva získať pôdu spoluvlastník poľnohospodárskeho pozemku, najmä v prípade zákonného predkupného práva v pozemkových spoločenstvách, a tiež blízka osoba a príbuzný.
5. Stanovuje zákon nejaké výnimky?
Mladý poľnohospodár, ktorý je mladší ako 40 rokov, nemá povinnosť vykonávať na pôde poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Následne však nemôže poľnohospodársky pozemok prenajať, predať ani darovať tri roky od nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku inému subjektu.
Výnimku predstavuje tiež fyzická osoba, ktorá vykonáva najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku poľnohospodársku výrobu v pracovnom pomere ako mladý poľnohospodár.
6. Kedy musí byť pozemok uvedený v registri zverejňovania ponúk?
V prípade, že vlastnícke právo nenadobúda ani jeden zo subjektov uvedených vyššie, v takom prípade sa uplatňuje zložitý a obmedzujúci proces cez register zverejňovania ponúk prevodu poľnohospodárskeho vlastníctva.
Ten je pod správou ministerstva pôdohospodárstva a registrácia, čiže prihlásenie sa do systému sa robí výlučne cez občiansky preukaz s elektronickým čipom. Následne je potrebné zverejnenie, pričom do ponuky sa uvedie špecifikácia pozemku, ako číslo parcely, kultúra, podiel, výmera, požadovaná cena.
Ponuka je zverejnená minimálne 15 dní. Okrem toho musíte zverejniť aj svoj zámer o prevode aj na úradnej tabuli v obci. Ten je bezplatný.
7. Kto a ako môže poľnohospodársku pôdu z registra získať?
Po zverejnení ponuky záujemcovia o získanie poľnohospodárskeho pozemku môžu prejaviť svoj záujem predložením svojej ponuky cez register. Poradie záujemcov určuje zákon.
Prednostné právo má osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky počas minimálne 10 rokov, ktorá podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky. Ak taký záujemca neprejaví záujem, má právo na nadobudnutie vlastníckeho práva osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenska počas minimálne 10 rokov, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky.
Ak nemá záujem ani takýto záujemca, má právo nadobudnúť pozemok osoba s trvalým pobytom alebo sídlom na našom území minimálne 10 rokov, ak podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.
Toto nezávisí od miesta podnikania. Napokon ako posledná má právo na nadobudnutie pozemku osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, prípadne so sídlom, počas aspoň 10 rokov na našom území, aj keď nevykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie.
8. Môže zákon zakázať prevod pôdy?
Prednostné obmedzenie sa realizuje vo vzťahu k mladému poľnohospodárovi, prípadne osobe, ktorá vykonáva najmenej tri roky poľnohospodársku výrobu v pracovnom pomere u osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.
Ak ani jeden z vyššie menovaných subjektov neprejaví záujem o kúpu, v takom prípade je prevod poľnohospodárskeho pozemku zo zákona zakázaný. To, či boli splnené podmienky zverejnenia v registri, overuje príslušný okresný úrad podľa lokality poľnohospodárskeho pozemku, a to na základe žiadosti záujemcu.
Prijatím zákona sa vytvoril priestor na špekulatívne prevody poľnohospodárskej pôdy spôsobmi, ktoré zákon nepovažuje za porušenie alebo obchádzanie zákona.