Visegrád (Vyšehrad) je geograficky situovaný v severnom Maďarsku, na hornatine rovnakého mena v blízkosti ohybu Dunaja. Strategicky dôležité vyvýšené miesto bolo opevnené už v rímskej dobe a neskôr aj za vlády prvého uhorského kráľa Štefana. Súčasný hrad začali stavať po mongolskom vpáde za vlády Bela IV. v 50. a 60. rokoch 13. storočia. Vybudovaný bol vtedy horný a dolný hrad a neskôr sa vo výstavbe pokračovalo.
Lesk a bieda Matúša Čáka
Po vymretí Arpádovcov sa hrad začiatkom 14. storočia stal majetkom oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Už v roku 1308 tu Matúš Čák rokoval s kardinálom Gentilisom o presadení Anjouovcov na uhorský trón. Matúš Čák naoko akceptoval voľbu Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa. Vo svojej dŕžave, ktorá zahŕňala približne dnešné Slovensko, sa však správal ako nezávislý vládca. Od roku 1311 začal Karol Róbert postupne eliminovať moc oligarchu Matúša Čáka. V roku 1314 kráľ dobyl Vyšehrad, ktorý už zostal trvalo v jeho rukách. Koncom dvadsiatych rokov sa kráľ na hrade usídlil v novovybudovanom paláci. Karolovi Róbertovi sa podarilo upevniť ústrednú kráľovskú moc a obmedziť postavenie oligarchov. Hospodárska situácia Uhorska sa začala zlepšovať.
Spory o hranice: stará pesnička
V období stredoveku bola panovnícka moc veľmi vratká. Typické boli aj náhle zmeny vo vzájomných vzťahoch európskych krajín. Jablkom sporu bývala okrem iného aj vláda nad hraničnými regiónmi. Napríklad v roku 1330 vypukla vojna medzi Českom a Poľskom v otázke Sliezska. Hoci mier medzi oboma krajinami bol uzavretý v roku 1332, spory pokračovali aj v ďalších rokoch. Uhorsko v tomto spore stálo na strane Poliakov. V Čechách vtedy vládol kráľ Ján Luxemburský, na poľský trón v roku 1333 nastúpil Kazimír Veľký.
Dôležité bolo, že riešenie vzájomných sporov medzi Poľskom, Čechami a Uhorskom sa dostalo do diplomatickej roviny. Významnú predohru rokovaní znamenalo už stretnutie zástupcov českého, poľského a uhorského kráľa v Trenčíne v auguste 1335.
Upevnenie moci -- ako inak
Nezanedbateľnú rolu pri týchto snahách zohral syn českého kráľa Jána, moravský markgróf a neskorší "otec vlasti" Karol. Trenčianska schôdzka pripravila pôdu pre osobné stretnutie troch panovníkov na Vyšehrade. Zvolaním schôdzky na Vyšehrad sledoval Karol Róbert aj upevnenie vlastnej moci s perspektívou rozšírenia vlády Anjouovcov v Európe. Presný dátum začatia rokovaní na Vyšehrade nepoznáme. Môžeme sa iba domnievať, že panovníci so svojimi sprievodmi dorazili na miesto ešte v prvej dekáde októbra. Konkrétne sa na schôdzke zúčastnili uhorský kráľ Karol Róbert, poľský kráľ Kazimír Veľký, český kráľ Ján so synom Karolom, ďalej sliezske a saské kniežatá so svojimi suitami.
Hody bez zbraní
V každom prípade, výsledkom októbrových rokovaní na Vyšehrade bolo, že sa český kráľ vzdal nárokov na Poľsko. Tento krok považoval Karol Róbert za najpodstatnejší. A recipročne sa poľský kráľ Kazimír Veľký vzdal nárokov na Sliezsko. Zároveň sa začala reálne črtať poľsko-uhorská únia, ktorá bola oficiálne potvrdená v roku 1339. Popri rokovaniach si panovníci na Vyšehrade, samozrejme, našli čas na zábavu. Konali sa rytierske súboje sprevádzané prezentáciami panovníckych erbov, poľovačky a hody. Kronikári nezabudli zaznačiť, že napríklad sprievod poľského kráľa denne zjedol 1 500 kusov chleba, českého dokonca 2 500. Vypilo sa takisto veľa vína. V októbri 1335 sa na diplomatickom poli podarilo dosiahnuť dohodu bez toho, aby prehovorili zbrane. Takýto výsledok však bol pre stredovek skôr netypický.