Každý z vlastného vrecka
S blížiacim sa koncom roka 2008 sa budú povinnosti a náklady spojené s prechodom na novú menu hromadiť. Národná banka Slovenska vo svojej analýze odhaduje jednorazové náklady približne vo výške 0,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Náklady u živnostníkov a malých podnikateľov budú samozrejme nižšie ako pri veľkých podnikoch a bankách. Dôležité tiež bude, ako je firma zainteresovaná do zahraničného obchodu.
Zásadné zmeny sa dotknú podnikového softvéru, ktorý treba prestavať na prepočty v eure. Až 60 percent z celkových nákladov sa očakáva v oblasti IT systémov. "Podobné výdavky podniky prekonali už v minulosti - pri zmene DPH či pri vzniku slovenskej koruny. To všetko sa dá urobiť bez problémov," hovorí prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč.
Osobitné náklady budú mať obchodníci. Budú sa musieť pripraviť na povinné dvojité oceňovanie, prestavanie registračných pokladníc, zmenu informačného systému, precenenie zásob, zabezpečenie dostatku eurohotovosti či preškolenie personálu.
Náklady spojené s prechodom na euro štát nebude hradiť z verejných peňazí. Každý podnikateľský subjekt si bude musieť tieto náklady pokryť sám. Úlohy súvisiace s novou menou by si preto nemali nechávať na poslednú chvíľu. Čím skôr s prípravami začnú, tým budú výdavky menej bolestivé.
Veľké podniky väčšinou na euro myslia dopredu a výdavky majú rozplánované na niekoľko rokov. "Keďže väčšina veľkých podnikov má skúsenosti s európskym trhom, musia sa prispôsobovať legislatíve platnej v únii, takže vedia, do čoho idú," tvrdí Marek Lukáčik z Klubu 500.
Pre mnohé menšie firmy je euro ešte vzdialenou témou. Sú však aj také, ktoré sú na novú menu pripravené už dnes. Ide najmä o exportérov, ktorí v eurách nakupujú, predávajú alebo účtujú.
Národná banka už začala s informovaním podnikateľov prostredníctvom seminárov a diskusných fór. V januári 2009 by preto nemali firmy premietnuť zvýšené náklady so zavedením eura do cien len preto, že na prípravu nemali čas.
Korunoví obchodníci neušetria
Zatiaľ čo zvýšené náklady budú skôr jednorazovou záležitosťou, úspory z prechodu na spoločnú európsku menu budú dlhodobé. Najväčšiu úsporu pocítia podniky zamerané na zahraničný obchod. Po zavedení eura im odpadnú transakčné náklady pri obchodovaní s krajinami eurozóny.
Táto úspora nebude nezanedbateľná. Dokazuje to aj štruktúra zahraničného obchodu, z ktorej vyplýva, že Slovensko najviac vyváža a dováža z krajín eurozóny. Národná banka odhaduje, že celý podnikateľský sektor tak ročne ušetrí 0,36 percenta HDP.
Z odstránenia transakčných nákladov budú profitovať najmä malé a stredné podniky, ktoré si na rozdiel od veľkých podnikov nedokázali v bankách vyrokovať nižšie poplatky. Okrem toho si firmy nebudú musieť viesť účty v cudzej mene. Jednoduchšie bude aj účtovanie. Dôležitou úľavou bude odstránenie pohybov výmenného kurzu. Zabezpečenie sa oproti kurzovým stratám stálo podniky náklady, navyše menšie firmy si ho často nemohli dovoliť. Podnikom sa tiež bude ľahšie plánovať cash flow, keď doň nebude zasahovať pohyb kurzu.
S eurom odpadnú aj niektoré administratívne náklady. Firmy sa už nebudú zaoberať riadením a učtovaním eurových devízových transakcií. Menšie podniky by podľa Národnej banky po zavedení eura mali mať jednoduchší a lacnejší prístup na zahraničné finančné trhy. Znamená to, že sa ľahšie dostanú k úverom a k akciovému kapitálu.
"Dá sa predpokladať, že euro môže pomôcť aj prísunu malých a stredných podnikateľov zo starých krajín Európskej únie. Budú mať na Slovensku podobné štandardy ako doma," myslí si Krekáč.
Priame úspory však nepocítia všetky podniky. "Napríklad tie, ktoré dnes realizujú všetky transakcie výlučne v slovenských korunách, teda nakupujú tovar a ďalšie vstupy a predávajú produkciu, budú mať zvýšené náklady, ale žiadne priame úspory," tvrdí prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.
Návratnosť do roka
Vynaložené výdavky súvisiace s prechodom na novú menu by sa podľa odhadov centrálnej banky mali podnikateľom vrátiť približne za rok. Ak by sa do výpočtov pridal aj predpokladaný dodatočný rast ekonomiky o 0,7 percenta ročne, návratnosť nákladov by mohla byť výrazne nižšia ako jeden rok. Dĺžka návratnosti však bude individuálna. Z dlhodobého pohľadu NBS očakáva zavedením eura zvýšení prílev zahraničných investícií. Zahraničný obchod s eurozónou by mal vzrásť o 60 percent, čo by sa malo následne preniesť do dodatočného zvýšenie HDP o 7 až 20 percent v strednodobom horizonte. Z toho by mal najviac profitovať podnikateľský sektor, na ktorý bude tento vývoj pôsobiť pozitívne.
| Ako odhadli podniky štruktúru svojich nákladov na zavedenie eura (v %) | |
| Oblasť |
Podiel nákladov |
| Informačné technológie |
55–60 |
| Marketing/PR |
15–20 |
| Vzdelávanie zamestnancov |
10–20 |
| Kancelárske potreby | 6 |
| Kontrakty | 4 |
| Iné | 10 |
| Zdroj: Bannock Consulting (odhad Dresdner Bank a Asociácie nemeckých daňových poradcov, audítorov, konzultantov a právnikov) | |