Dá sa vôbec nejaká duševná porucha zovšeobecniť vo vzťahu k celému národu?
-- V tejto veci treba postupovať veľmi opatrne. V prvom rade by sa malo rozlišovať medzi duševným zdravím a duševnou poruchou. Hranica medzi nimi je často dosť nevýrazná. Mnohokrát je podmienená kultúrnymi činiteľmi. To, čo jedna kultúra považuje za normálne, iná už vníma ako prejav duševnej poruchy. Je veľmi ťažké stanoviť kritériá, podľa ktorých by sa dali určovať prvky psychickej narušenosti v mentalite konkrétneho národa.
Podmienenosť kultúrnymi činiteľmi?
-- Možno uviesť jeden očividný príklad. Homosexualita. Je to jav normálny, zdravý, alebo jav poruchový? Nie je to tak dávno, čo sa homosexualita v učebniciach považovala za poruchu. V súčasnosti prevláda medicínske stanovisko, podľa ktorého homosexualita je variant normy. To, ako bude konkrétny národ hodnotiť homosexualitu, závisí už od jeho hodnotového systému. Napríklad na Slovensku mnohí ľudia, či už pod vplyvom rôznych religióznych presvedčení, alebo pod spoločenským tlakom, považujú homosexuálov za nenormálnych ľudí. Sú však spoločnosti, ktoré homosexuálov tolerujú. Podobná kultúrna podmienenosť sa môže prejavovať, povedzme, pri hodnotení agresivity. Teda toho, čo je normálna a čo nenormálna agresivita. Napríklad kedysi, a niekde možno aj dnes, sa na vidieku považovalo za normálne, ak sa chlapci v krčme pobili. Ak však daná kultúra pokročí ďalej, bitka sa začne považovať za prejav neprijateľnej agresivity a budú sa hľadať dokonca aj patologické vysvetlenia.
Slováci sami uznávajú, že v ich správaní sa zavše prejavujú pocity malosti a ohrozenia. Sú tieto pocity prejavom sklonu k depresiám, alebo naopak, depresívne nálady sa odvíjajú od nich?
-- Tieto dve veci by sa nemali spájať. Pretože, ako sa ukazuje, depresia je skôr biologicky podmienený jav, kým spomínaný pocit malosti môže vyplývať aj z celkom reálnych okolností. Je predsa nesporným faktom, že Slováci sa počas dejín často ocitali v úlohe toho, kto musel poslúchať mocnejšieho. Zrejme stadiaľ pramení pocit menejcennosti, najmä vtedy, keď sa Slováci porovnávajú ani nie tak s veľkými národmi, ako skôr so susednými, o čosi väčšími a kultúrne pokročilejšími národmi. Slováci sa teda z celkom prirodzených dôvodov môžu cítiť ako slabší, menej rozvinutý národ a s depresiou to nakoniec nemusí mať nič spoločné. Mám dojem, že biologický činiteľ depresie nehrá žiadnu úlohu pokiaľ ide o pocity malosti.
Čiastočne k vzniku depresívnych nálad a ochorení prispievajú zrejme aj sociálne a ekonomické podmienky. A nemožno zrejme podceňovať ani vplyv klímy či životosprávy...
-- Klíma celkom iste zohráva istú úlohu. Je všeobecne známe, ako sa napríklad v prípade severských národov odráža vplyv podnebia v emocionalite ľudí. Možno oprávnene predpokladať, že podnebie má svoj význam pri formovaní celkovej psychiky národa. Ďalšia vec, o ktorej treba v prípade Slovákov hovoriť, sú rôzne konzumačné stereotypy. Slováci sú ťažko poznamenaní alkoholom...
Prepáčte, ako môže byť národ poznamenaný alkoholom?
-- Môže. Tolerancia pitia alkoholu na Slovensku je veľmi vysoká. Pije sa nezávisle od toho, či sme práve veselí, alebo smutní. Oslavuje sa pri každej príležitosti a pri každej oslave sa musí piť. Ak niekto niečo oslavuje a nevypije si pritom, tak ho začnú upodozrievať z čudáctva. Nazdávam sa, že to súvisí aj s tým, že u nás je veľmi veľa ľudí, ktorí sú problémoví pijani, teda takí, čo sa už ocitli na hranici čohosi chorobného, alebo sú priamo závislí od alkoholu, so všetkými dôsledkami, samozrejme. A treba dodať, že alkohol, teda závislosť od alkoholu, môže byť zdrojom depresie. Prepojenosť medzi depresívnym ochorením a alkoholizmom je dosť silná. Sú ľudia, ktorí pijú preto, lebo sú depresívni, a sú ľudia, ktorí majú depresie ako následok pitia. A v neposlednom rade sú tu sociálne problémy spôsobené práve alkoholizmom.
Sú Slováci naozaj skôr depresívni, alebo skôr frustrovaní?
-- Slováci sú depresívni len v takej istej miere ako ktorýkoľvek iný európsky národ. Frustrovaní sú z každodenných starostí, z neistôt, z nezamestnanosti, z veľkého pracovného vyťaženia či z problémov spojených s alkoholom. Laická verejnosť používa slovo "depresia" pre každú negatívnu emóciu. Z medicínskeho hľadiska depresia znamená už niečo poruchové. Bežný smútok nie je ešte depresia. Samozrejme, tá hranica je veľmi neostrá, niekedy je dosť ťažké urobiť rozdiel medzi smútkom a depresiou.