„V mobilných domoch bývajú ľudia v Austrálii, v Spojených štátoch, či Kanade. Na Slovensku ide o formu bývania, ktorá u nás nie je zavedená a pred časom vyvolala rébus, ktorý riešili právnici, orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj ministerstvo,“ vraví Denisa Duláková Jakúbeková, advokátka spolupracujúca s HMG Advisory Group.
Kauza, ktorú ďalej popisuje advokátka, mala korene v čase, keď si manželia z malej slovenskej obce na svoj pozemok umiestnili mobilný dom. Príslušný stavebný úrad však nariadil odstránenie stavby, nakoľko k jej umiestneniu došlo bez potrebných povolení - a teda v rozpore s platným právom. V tomto prípade sa tak otvorila otázka, či je mobilný dom stavbou alebo nie.
Zistenie stavebnej inšpekcie
Konečnému rozhodnutiu predchádzali viaceré kroky. Najprv štátny stavebný dozor na mieste zistil, že na pozemku stojí stavba, ktorá vlastníkom slúži na rekreačné účely. Pristavená k nej bola terasa na pevných základoch. Napojená bola na rozvod elektrickej energie v rozvodnej skrini neďalekého bytového domu, kde má vlastné meranie. Priestor medzi objektom a zemou bol prekrytý obkladom.
Námietky účastníkov stavebného konania
Nasledovalo konanie na mieste stavby o jej odstránení. Spojené bolo s obhliadkou objektu. Zástupcovia stavebníkov podali priamo na miestnom šetrení námietky. Tvrdili, že obhliadaný objekt - mobilný dom, ktorý stojí na dvoch kolesách a má oje s ťažnou guľou, nie je stavbou, keďže nie je pevne spojený so zemou.
Geodet sa v rámci tohto konania vyjadril, že objekt nie je možné zakresliť do katastrálnej mapy ako stavbu. A vlastníci sa ohradili, že objekt nie je možné kolaudovať, keďže nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, a teda nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Žiadali preto, aby stavebný úrad konanie o odstránení stavby zastavil.
Argumenty stavebného úradu
Stavebný úrad tieto námietky zamietol. Tvrdil, že ide síce o „mobilný dom na kolesách“, ale ten sa stal „stavbou“ ďalšími stavebnými úpravami – najmä pristavaním prekrytej terasy, ktorá je pevne spojená so zemou a napojením objektu na rozvod elektro, a teda podlieha vydaniu stavebného povolenia.
Majitelia sa voči rozhodnutiu stavebného úradu o odstránení stavby odvolali.
Okresný úrad, ako druhostupňový orgán odvolanie zamietol s odôvodnením, že mobilný dom, ktorý vnímal ako „montovanú stavbu (rodinný dom, rekreačná chata)“, sa ako celok (prípadne v častiach) privezie na podvozku na miesto určenia, avšak má „nároky“ na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia a tieto podliehajú povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie) a teda stavebný úrad rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky.
Nasledoval protest prokurátora
Proti rozhodnutiu okresného úradu podal protest krajský prokurátor, ktorý navrhol rozhodnutie okresného úradu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. V plnom rozsahu sa s protestom stotožnil aj právny zástupca vlastníkov stavby.
Okresný úrad vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad a vydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel protestu krajského prokurátora. Spisy predložil ministerstvu dopravy a výstavby a to potvrdilo protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie okresného úradu.
Stavebníci sa nevzdali a podali ešte rozklady
Proti rozhodnutiu ministerstva podali stavebníci, ako aj krajský prokurátor, rozklady, ktoré ministerstvo predložilo na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je samotný minister, ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Ten rozhodol, že rozklad prokurátora krajskej prokuratúry a rozklad stavebníkov, zastúpených advokátom, zamietol a potvrdil rozhodnutie príslušného ministerstva, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora a potvrdilo sa napadnuté rozhodnutie okresného úradu.
Náš stavebný zákon na mobilné stavby nepamätá
Odpoveď na otázku, či je mobilný dom stavbou podľa stavebného zákona, náš stavebný zákon výslovne nerieši, na rozdiel napríklad od Českej republiky, v ktorej sa novelou stavebného zákona ustanovilo, že za stavbu sa považuje aj výrobok, ktorý plní funkciu stavby (§ 2 ods. 3 stavebného zákona), teda aj mobilný dom.
Denisa Dulaková Jakúbeková si myslí, že mobilné domy sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nestanú pevnou súčasťou našej bytovej kultúry. „Prinášajú však výzvy, na ktoré sa treba pripraviť. Začať by sme mohli modernizáciou stavebného zákona, v ktorom sa zohľadnia aktuálne vývojové trendy a ktorý sa rozumným spôsobom prispôsobí potrebám praxe,“ podčiarkuje.
Dovtedy by podľa nej mali záujemcovia o tento spôsob bývania zobrať do úvahy rozhodnutie, uvedené vyššie a plánovanú kúpu a umiestnenie mobilného domu na svojom pozemku minimálne konzultovať s kompetentnými orgánmi. „Vyhnú sa tak nepríjemnostiam, ktoré ich môžu stretnúť a ktoré vôbec neočakávali.“
_______________________________________________
Ako je to s právom na bývanie na Slovensku
1. Zaradené je medzi základné sociálne práva so zvláštnym charakterom. Nie je totiž chápané ako nárokovateľné právo jednotlivca voči spoločnosti, ale ako právo založené na spoluzodpovednosti spoločnosti smerom k občanovi.
2. Zakotvené je v rôznych dokumentoch medzinárodného významu, ktorých sme signatármi. Súčasný stav bytovej otázky u nás je výsledkom pomerne zložitého historického vývoja v prostredí rôznych hospodárskych a politických pomerov.
3. V období pred rokom 1989 sa celý systém financovania bytovej výstavby odvíjal od systému plánovaného riadenia národného hospodárstva. Po roku 1989 došlo k zásadným zmenám v oblasti bytovej politiky. Zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania sa preniesla na občana.
ZDROJ: Denisa Dulaková Jakúbeková, advokátka spolupracujúca s HMG Advisory Group