Poradňa

Pružný pracovný čas
Na pracovisku je zavedený pružný pracovný čas s tým, že základný pracovný čas je od 7. do 15. 30 hod. V tom je zahrnutá prestávka na odpočinok a jedenie 30 minút. Musí si zamestnanec nadpracovať hodinu pri celodennej prekážke v práci -- sprevádzanie dieťaťa na ošetrenie? Neviem, či sa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu sedem pracovných dní na ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca a na sprevádzanie rodinného príslušníka na ošetrenie môže považovať za prekážku, ktorá má v Zákonníku práce uvedenú dĺžku nevyhnutne potrebného času alebo nie.
-- Odpoveď na vaše otázky sa riadi § 143 ods. 2 Zákonníka práce. Ak Zákonník práce, prípadne kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas. Za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.
Sedem pracovných dní na ošetrenie alebo vyšetrenie zamestnanca a rovnaký počet dní na sprevádzanie rodinného príslušníka na ošetrenie je presne uvedená dĺžka prekážky v práci.
To znamená, že ak dĺžka pracovnej zmeny u vášho zamestnávateľa je od 7. do 15.30 hodiny, ide o jeden pracovný deň v dĺžke 8 hodín pracovného času a 0,5 hodiny prestávky v práci. Spolu máte nárok na 7 takýchto celých pracovných dní. Ak by prekážka v práci netrvala celý deň, máte nárok na 7 x 8 = 56 hodín pracovného voľna spadajúceho do základnej (pevnej ) časti pružnej pracovnej doby.
Zamestnanec pri celodennej prekážke v práci spočívajúcej v sprevádzaní dieťaťa na ošetrenie má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu celého pracovného dňa bez toho, aby niečo musel nadpracovávať.
Príspevok na dopravu
Zamestnanec s priemerným mesačným zárobkom 8 500 korún dochádza do zamestnania pravidelnou prímestskou autobusovou dopravou. Jeho výdavky na dopravu v mesiaci september 2006 boli 360 korún. Zamestnanec si uplatnil príspevok na dopravu na základe skutočne preukázaných výdavkov. Zamestnancovi sa poskytne príspevok na dopravu 360 alebo 160 korún?
-- Výška príspevku na dopravu závisí od výšky prídelu do sociálneho fondu a od počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na príspevok na dopravu, to je ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje dvojnásobok životného minima a ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 korún. Okrem toho výšku príspevku môže ovplyvniť aj dohoda v kolektívnej zmluve, ktorá môže znieť tak, že každý zamestnanec dostane rovnaký príspevok bez ohľadu na výšku skutočných nákladov na dopravu -- to je v prípade, že oprávnených zamestnancov je veľa a potom sa objem finančných prostriedkov určených na dopravu delí počtom zamestnancov. Alebo je možná dohoda v kolektívnej zmluve, že zamestnanci dostanú príspevok vo výške rovnajúcej sa určitému percentu nákladov na dopravu, alebo že každý dostane príspevok vo výške skutočných nákladov.