Proroci zvykli "predpovedať budúcnosť" na storočia dopredu. Na aké dlhé obdobie možno vytvoriť víziu založenú na vedeckom základe?
-- Vedecké prognózy, z ktorých možno vychádzať, povedzme, pri politickom rozhodovaní, možno robiť na časový horizont 25 až 50 rokov.
Dnešné prognózy majú na rozdiel od tých, ktoré vznikali pred 20 či 30 rokmi, podobu scenárov. Ich realizácia je podmienená splnením určitých podmienok. Problémom je, že scenárov je viacero a ľudí nie je jednoduché presvedčiť, aby mysleli v alternatívach.
Je možné rozlíšiť čisto vedecké prognózy od účelových interpretácií trendov?
-- Etický kódex zakazuje futurológom pracovať na objednávku s cieľom konštrukcie nepravdivých prognóz, ktoré by mali slúžiť na ospravedlnenie nejakého rozhodnutia.
Ktoré skupiny, prípadne ktoré štáty, sú objednávateľmi vedeckých prognóz?
-- Prognózy sa dnes stali biznisom. V Spojených štátoch si ich dáva vypracúvať vláda, korporácie, finančné inštitúcie, armáda. V rámci EÚ má o ne záujem najmä Európska komisia. Na objednávku americkej vlády napríklad vzniklo viacero energetických scenárov budúcnosti. Veľká časť prognostických prác je zverejnená. Niektoré možno nájsť na internete zadarmo, iné sa predávajú v podobe publikácií a patria medzi najpredávanejšie tituly.
Existujú globálne orientovaní politici, ktorí majú záujem poznať futurovízie?
-- Futurológia vznikla počas druhej svetovej vojny a bola projektovaná ako protiváha ideológií. Ide teda o vedu, ktorá sa zaoberá alternatívnymi scenármi vývoja, teda nie jediným, tak, ako to robí ideológia. Uvažovanie v alternatívach je pre mnohých politikov problémom. Je to vcelku pochopiteľné, pretože sú zvyknutí, že sa vývoj uberá jedným smerom. Najmä v Spojených štátoch však existujú politici, ktorí sa opierajú o expertízy futurológov. Príkladom je bývalý prezident USA Bill Clinton. Jeho viceprezident Al Gore chodil prednášať na konferencie Svetovej futurologickej spoločnosti. Veľký záujem o ne prejavuje aj súčasný americký prezident George W. Bush, pod ktorého patronátom sa rozbehlo viacero projektov s časovým horizontom do roku 2030. Ide napríklad o víziu prechodu USA na hydrogénovú ekonomiku a tiež známy projekt osídľovania kozmu.
Líšia sa dnešné prognózy od tých, ktoré boli vypracovávané v 70. alebo 80. rokoch?
-- Staršie prognózy neboli vytvárané ako rôzne scenáre. Tvorbu alternatívnych scenárov rozvinul americký futurológ Herman Kahn. Šlo o opis sveta v prípade útokov či jadrovej katastrofy. Mnohí ho označovali za šialenca -- väčšina ľudí v tom čase totiž uvažovala jednoscenárovo. Uvediem príklad úspešného použitia scenárov z prostredia korporácií. Royal Dutch Shell bola ako jediná pripravená na prvý ropný šok. Mala totiž tím strategického plánovania, ktorý viedol Francúz Pierre Wack. Pripravovali rôzne scenáre vývoja, pričom počítali aj s ropným šokom, čo sa naplnilo. Odvtedy má väčšina korporácií oddelenia strategického plánovania, ktoré sa okrem iného venujú aj tvorbe scenárov.
Na varovania environmentalistov, že vývoj, ktorého sme svedkami, nie je trvalo udržateľný, mnohí reagujú odmietavo. Na druhej strane sme často náchylní veriť prorokom, ktorí ohlasujú apokalypsu či iné pohromy...
- Medzi dnešnými varovnými prognózami a varovaním starozákonných prorokov existuje akási paralela. Tí tiež vystríhali pred konaním zla, no spoločnosť ich potom spravidla trestala ukameňovaním, prípadne zabitím. Ak niekto vyžaduje zmenu správania sa, zmenu myslenia, veľmi často je odmietaný, prípadne pošpiňovaný. Ľudia majú radi pokoj a keď ich ktosi upozorňuje, že sa dejú nesprávne veci, nechcú to vidieť. Na druhej strane rôzne apokalyptické vízie ukazujú, že situácia môže byť ešte horšia. Mnohí si osvoja negatívne myslenie spojené s predstavou príchodu skazy a do istej miery sa vzdajú zodpovednosti za každodenné skutky.
Môže technika vyriešiť, zmierniť následky hrozieb (nedostatok potravy, globálne otepľovanie), pred ktorými stojíme?
-- Myslím si, že áno. Americká vláda má napríklad víziu prechodu na hydrogénovú ekonomiku do roku 2030. Ak by sa to podarilo, bol by to veľký prínos. Internet či siete informačných superdiaľnic umožnili odľahčiť fyzickú infraštruktúru od záťaže. Veda a technológia majú veľký potenciál a bude závisieť od človeka, na čo ich využije.