Depresia patrí dnes medzi desať najčastejších chorôb. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie, v roku 2020 sa dostane druhé miesto, hneď za choroby srdca a ciev...
"Mozog je zložitý hardvér a zatiaľ čo iné choroby, napríklad infekčné alebo aj choroby srdca a ciev, dokážeme lepšie liečiť, pri depresii to napriek veľkým pokrokom nie je také jednoduché," vysvetľuje psychiater Filip Španiel z Psychiatrického centra v Prahe. V Európe niekedy ochorelo na depresiu napríklad 34 miliónov ľudí, zhruba z 58 z tisícky, a to nie je málo.
Mnohí z nás hovoria o depresii vždy, keď nás niečo rozčúli alebo sklame. Samozrejme, tak to nie je. Depresia je stav oveľa ťažší, ktorý sa nedá ovládnuť, zahnať tabuľkou čokolády, s ním sa postihnutý sám nevyrovná. Povestné "to musím zvládnuť sám", "to premôžeš", tu jednoducho neplatí.
Potvrdzujú to aj slová Filipa Španiela: "Depresia je patologický stav, nie je to len skleslá nálada, ale aj ďalšie príznaky, ktoré s ňou súvisia -- sú to určité somatické ťažkosti a napríklad aj dočasný pokles kognitívnych schopností, teda schopností, ktoré súvisia s myslením," opisuje.
Trpieť ako zviera
Čo to znamená? Najmä, že depresia pacienta doslova pohltí. Samozrejme, vždy závisí od jej stupňa, ale aj tie ľahšie formy sa prejavujú napríklad zníženým sebahodnotením, uvažovaním o samovražde, znížením schopností tešiť sa z niečoho. Človek, ktorý má depresie, má aj kolísavú náladu. Ráno mu je zle, veľmi často nemôže spať a budí sa väčšinou o dve hodiny skôr, ako by chcel. Častým príznakom je tiež pokles hmotnosti, bolesti hlavy, ale napríklad aj žalúdka a rôzne formy nespavosti.
Depresia naozaj spôsobuje chorému nesmierne duševné trápenie, ktoré -- ako hovoria lekári aj pacienti, ktorí o nej dokážu hovoriť -- doslova bolí. To, čo človek prežíva v depresii, v knihe spomienok veľmi dobre opísal napríklad herec Miloš Kopecký, rovnako ako spisovateľ Ota Pavel vo svojich listoch bratovi Hugovi: "Nemôžem tvrdiť, že som trpel ako zviera, pretože neviem, ako strašne zviera trpí. Ale trpel som strašne..."
Zmeny v mozgu
Depresívny človek stráca sebadôveru, má pocit beznádejnosti, pesimistické výhľady do budúcnosti, bezdôvodné obavy a úzkosti, pocity menejcennosti, pocity zdanlivého previnenia, nedokáže sa radovať, nemá záujem o rodinu, priateľov, záľuby, koníčky. "Depresia nie je slabosť charakteru, ale duševná porucha, ktorú neovplyvní vôľa, našťastie sa dá liečiť," píše psychiater Jaromír Švestka v príručke pre pacientov a ich blízkych.
O tom, aké sú príčiny depresie, sa dlho len špekulovalo. Hovorilo sa o tzv. endogénnych a exogénnych depresiách, pričom sa jedným prisudzovala porucha v mozgu, druhým len vplyv okolia. Čo sa v mozgovom tkanive naozaj deje, dlho nikto netušil. Pomohli až najnovšie zobrazovacie metódy. Tie dnes nedokážu len opísať zmeny, ale zjednodušene povedané aj to, aké látky a v akom množstve sa v danej chvíli tvoria a prenášajú v jednotlivých častiach mozgu. To je veľmi dôležité. Pretože práve nedostatok niektorých látok v mozgu, ktoré prenášajú informácie medzi bunkami, je znakom toho, že chorý trpí depresiou. Predchádzajúce rozdeľovanie bolo mylné.
Jiří Horáček z Psychiatrického centra Praha prirovnáva nové neurobiologické zobrazovacie metódy k Hubbleovmu teleskopu. Umožnil nám pohľad ďaleko za hranicu viditeľného vesmíru, nie bezprostredne, ale pomocou množstva údajov. Záleží na ich interpretácii. S mozgom je to podobné. Napriek všetkým údajom dovnútra nevidíme, ani dnes nedokážeme túto hranicu prekročiť. Vidíme, ktorá oblasť mozgu je aktívna pri určitej emócii. Nedokážeme dešifrovať obsah konkrétneho prežívania. Nevieme presne, čo všetko sa v mozgu odohráva, aké asociácie sa mu vybavujú a prečo reaguje presne týmto spôsobom. Vieme však, kde je chyba. Tá sa dá pomocou liekov opraviť.