Krzysztof Kieślowski sa narodil 27. júna 1941 vo Varšave v rodine stavebného inžiniera. Otec, chorý na tuberkulózu, cestoval za prácou do miest, kde sa zároveň mohol liečiť. Kieślowski preto prežil detstvo v niekoľkých poľských mestách. Z týchto skúseností čerpal na Vysokej filmovej a televíznej škole v Lodži, kam sa prihlásil po neúspešnom štúdiu divadelnej výpravy. Škola v Lodži vyprodukovala aj také mená svetovej kinematografie, akým sú Andrzej Wajda či Roman Polański. Katedru réžie absolvoval v roku 1969.
Nikde doma
Zo začiatku nakrúca dokumenty o všedných profesiách, smutných obrazoch komunizmu. V poslednom rozhovore, ktorý poskytol pred smrťou francúzskemu denníku Le Monde, hovorí: "Utiekol som od dokumentu, pretože to, čo je v živote najdôležitejšie, je priveľmi intímne na to, aby sa to dalo nakrútiť." Od roku 1973 spolupracuje s televíziou. Výraznejšie na seba upozorní hraným filmom Personál (1975), o rok neskôr vytvorí svoje prvé celovečerné dielo Jazva. Po Amatérovi (1979) sa stáva vedúcou osobnosťou "filmu morálneho nepokoja", ktorý poukazuje na rozpory medzi hlásanou ideológiou a reálnym stavom vecí. Do tohto prúdu patrí aj Náhoda (1981), v ktorej Kieślowski ponúka tri možné verzie života mladého inteligenta, ktorý sa raz stane funkcionárom, druhý raz disidentom a nakoniec človekom mimo politiky. O všetkom rozhodne to, či sa hrdinovi na začiatku každej sekvencie podarí alebo nepodarí dobehnúť vlak. "Svoju sústavnú kritiku nedostatkov starého poľského komunistického režimu často musel zahaľovať a prípadné pokĺznutie znamenalo konfrontáciu s cenzúrou. Ale nebol ani priaznivcom Západu. Necítil sa dobre ani v jednom zo svetov, v ktorých uviazol," napísal Michael Wilmington v Chicago Tribune krátko po jeho smrti.
Srdce revolucionára
Od roku 1987 Kieślowski realizuje Dekalóg, desaťdielny televízny cyklus, v ktorom vedie polemiku s Desatorom Božích prikázaní na konci 20. storočia. V jeho rámci vzniká Krátky film o zabíjaní (1987) a Krátky film o láske (1988), ktoré mu prinesú medzinárodnú popularitu a najmä možnosť nakrúcať vo Francúzsku. Odkláňa sa od striktne poľských záležitostí, nachádza univerzálnejšie témy a stáva sa európskym tvorcom. Súčasne s ním sa na výslnie dostávajú jeho spolupracovníci, scenárista Krzysztof Piesiewicz a hudobný skladateľ Zbigniew Preisner. Vzniká metafyzický Dvojitý život Veroniky (1991) a trilógia Troch farieb: Modrá, Biela, Červená (1993, 1993, 1994), voľne inšpirovaná farbami francúzskej trikolóry a heslami Veľkej francúzskej revolúcie.
Po farbách sa sťahuje do ústrania, ale odpočinok si neužije. Zomiera po neúspešnej operácii srdca na následky opakovaného infarktu vo varšavskej nemocnici. Dožil sa 55 rokov.
V rozhovore s poľskou novinárkou Elzbietou Baniewiczovou Kieślowski povedal, že náhodu, najmä tú šťastnú, si treba zaslúžiť. "Je potrebné žiť tak, aby sa nám prihodila, aby sme neprešli nevšímavo okolo." Škoda, že osudu uniknúť nemohol!