Podľa výskumu Bertelsmannovej nadácie je Fínsko vzorovým príkladom v tom, ako sa dajú zlepšiť šance starších ľudí na pracovnom trhu. Vďaka široko koncipovanému reformnému programu sa helsinskej vláde podarilo zvýšiť podiel ľudí vo veku nad 55 rokov na celkovej zamestnanosti. Ako vyplýva z výskumu, v priebehu jedného desaťročia v tejto neveľkej škandinávskej krajine vzrástol počet zamestnaných osôb vo veku 55 až 64 rokov o jednu tretinu a dosiahol 51 percent. V porovnaní s týmto údajom mnohé iné európske krajiny výrazne zaostávajú, vrátane Nemecka ako najväčšej krajiny Európskej únie.
Čísla, ktoré zverejnila Bertelsmannova nadácia, nie sú príliš radostné. Kým v Holandsku v uvedenej vekovej kategórii pracuje 45 percent osôb, v Nemecku to nie je ani 40 percent. A kým sa tento údaj od roku 1995 zlepšuje takmer vo všetkých "starých" členoch EÚ, v Nemecku dochádza k opaku.
Receptom konzistentná štátna stratégia
Kľúč k úspechu fínskej ekonomiky a spoločnosti spočíva podľa sociológov v tesnej koordinácii úsilia všetkých zainteresovaných inštitúcií. Vláda si zriadila na tento účel osobitný poradný orgán, ktorý vypracúva odporúčania pre veľkých zamestnávateľov. Ich obsahom je úprava pracovných podmienok tak, aby lepšie zodpovedali potrebám "seniorov". Zároveň Fínsko dôsledne odbúralo všetky podnety, ktoré ľudí donedávna motivovali k predčasnému odchodu do dôchodku. Ako tvrdí Johannes Meier predseda spomínanej nadácie , ktorá skúmala fínsky model, "za vzor môže slúžiť predovšetkým konzistentná štátna stratégia -- je do nej zapojená vláda, odbory i zamestnávatelia".
Severania uskutočnili vlani dôchodkovú reformu, ktorá zahŕňa variabilný odchod na pracovný odpočinok. Zamestnanci sa môžu rozhodnúť pre dôchodok vo veku 63 až 68 rokov. Čím však pracuje dlhšie, tým je jeho penzia vyššia -- neskorší odchod do dôchodku štát citeľne podporuje. Zároveň ministerstvo zdravotníctva sprísnilo podmienky na získanie invalidného dôchodku. To je pozoruhodné najmä z toho hľadiska, že Nemecko práve diskutuje o zmiernení kritérií na čerpanie podobnej dávky.
Príklady z niekoľkých krajín
Programom nazvaným Iniciatíva 50 a viac sa nemecký minister práce rozhodol odstup zmenšiť. Ešte predtým, ako sa vek pre odchod do dôchodku zvýši na 67 rokov, chce zlepšiť šance starších ľudí na primerané pracovné miesto. Medzi nástroje zaraďuje napríklad štátny vyrovnávací mzdový príspevok pre starších nezamestnaných, ktorí nastúpili opäť do práce. Podporovať však chce aj podniky, ktoré vytvoria pre takýchto ľudí pracovné miesta. O niečo podobné sa snažila aj predchádzajúca vláda kancelára Gerharda Schrödera. Vtedy zorganizovala kampaň nazvanú "Zamestnanecký pakt pre starších", ktorý si bez väčších konkrétnych výsledkov vyžiadal 250 miliónov eur.
Bertelsmannova nadácia tvrdí, že aj v Nemecku je dosť podnetov, ako zlepšiť daný stav. Čo však chýba, to je celková jednotná stratégia. "Dobre mienené, ale nekoordinované jednotlivé kroky sú nezriedka opakom dobrej politiky," zhŕňa Meier. Cestou je nájdenie zhody medzi zamestnávateľmi a odbormi. Okrem Fínska nachádza nasledovaniahodné príklady aj v Holandsku, Austrálii a vo Veľkej Británii. Londýnska vláda odštartovala podporný program v roku 2001. Skúsenosti ukázali, že bol úspešný, ale len kým trvalo mzdové zvýhodnenie podnikov i zamestnancov. Po skončení prechodného obdobia mnohí starší pracovníci zase skĺzli medzi nezamestnaných. (gaf)