Dnes už nik nepríde na to, čo v je v prípade fenoménu Hviezdnych vojen historickým faktom a čo len spätne vyprodukovaným marketingovým ťahom. Lebo Hviezdne vojny sú dnes zo všetkého najviac postmoderným mýtom. Ani sám George Lucas už zrejme netuší, ako to je, respektíve, ako to bolo naozaj. Tých 25 miliárd dolárov, čo značka Hviezdne vojny za tie roky zarobila, mu za to určite stojí.
Z vesmíru až k nábytku
Na povrchu je šesť veľkých celovečerných filmov, tie však tvoria len malinkú špičku obrovského ľadovca. Hviezdne vojny totiž predstavujú celkom unikátny paralelný fiktívny svet, ktorého opísaná história trvá úctyhodných 40-tisíc rokov. Tie príbehy sa neodohrávajú len na filmovom plátne, ale to neznamená, že neexistujú. Naopak, Hviezdne vojny, to sú predovšetkým stovky románov a komiksov, desiatky počítačových hier, dva televízne filmy (Dobrodružstvo Ewokov 1984, Bitka o planétu Endor 1985), pripravuje sa seriál. A to sú stále primárne produkty, rozvíjajúce príbeh Hviezdnych vojen, o tisícoch, možno desiatkach, státisícoch sekundárnych produktov viažucich sa k Hviezdnym vojnám dosiaľ nepadlo ani slovo. A pritom tie zarábajú najviac. Tony figúrok, kartičky, spoločenské hry, tričká, plagáty, vrecúškové polievky, hračky, soundtracky, zubné kefky, posteľné obliečky a vôbec všetko, na čo si človek dokáže spomenúť. Áno, dá sa kúpiť aj nábytok inšpirovaný Hviezdnymi vojnami.
Reaganov vesmírny program
Vraj, keď na začiatku 80. rokov potreboval americký prezident Ronald Reagan názov pre svoj nový obranný projekt, ktorý mal preniesť závody v zbrojení na obežnú dráhu Zeme, teda do vesmíru, potreboval čosi, čo sa chytí. Názov, ktorý média, si ľudia aj politici osvoja. A tak svoju iniciatívu nazval Hviezdne vojny (Star Wars). Že sa mu tak podarilo ekonomicky zruinovať Sovietsky blok až do tej miery, že muselo nastať uvoľnenie vzťahov, k moci prišiel Gorbačov a v konečnom dôsledku východný blok skončil, môže a nemusí byť jedným z dôsledkov Hviezdnych vojen, avšak javí sa to rovnako pravdepodobné ako bizarné. Keď teda ľudia u nás, za železnou oponou, v 80. rokoch minulého storočia slovné spojenie Hviezdne vojny počuli po prvýkrát, o názov filmu určite nešlo.
V jednej z epizód seriálu Priatelia Ross rozpráva Rachel o svojich sexuálnych fantáziách. O pár scén neskôr ju vidíme v kostýme princeznej Lei Organy, sestry Luka Skywalkera. Zmyselný šat, typický účes s lokňami skrútenými do špirál po bokoch hlavy. Extravagantné a v mnohom príznačné, aspoň čo sa týka sexuálnych fantázií mužov po tridsiatke. Nie len Ross, ale celé generácie mužov sa platonicky zamilovali do Ley z Hviezdnych vojen. Čosi také však obyčajný film nespôsobí.
Sila všetko spája
Pri triezvom pohľade na celý fenomén človeku zostáva až rozum stáť. Ako je možné, že film dokázal rozpútať také globálne šialenstvo? Obrovská reklamná a mediálna kampaň, samozrejme, nesú svoje diel zodpovednosti, ale do hry vstúpili až neskôr. To tajomstvo musí byť kdesi inde. Nazdávam sa, že je ukryté v samotnom filme, rovnakým podielom v jeho príbehu a vo vizuálnom spracovaní. Keď sa Hviezdne vojny v roku 1977 objavili v kinách, na plátne museli pôsobiť vskutku nevídane. Nikto nikdy nič podobné nevidel. Vesmír, živý, plastický, obývaný stovkami inteligentných druhov. Futuristické technológie, lety vesmírom a do toho mystický rozmer sily. Nový svet, ktorý pôsobí celkom autenticky, uveriteľne a v ňom príbeh, veľký príbeh, ktorý sa nebojí veľkých emócií, skôr naopak, stavia na nich. Osudovosť, predurčenie, intrigy, ničím neskrývaný a neironizovaný súboj dobra a zla. Hviezdne vojny akoby ukazovali, že aj technologická spoločnosť môže mať mystický rozmer, v ktorom platia nielen odpovede exaktných vied, ale aj tie metafyzické, ezoterické, nekauzálne. Veda a mágia ruku v ruke a za tým všetkým sila, kvalita rovnako fyzikálna ako metafyzická.
StoryEditor