Prvý vážnejší otras zaznamenalo slovenské kúpeľníctvo po rozdelení Československa. Českí kúpeľní hostia zostávali v domácich kúpeľoch, poisťovne už neplatili kúpeľnú liečbu na Slovensku. Postihnuté boli najmä kúpele, ktoré boli zamerané na liečbu ochorení pohybového aparátu, kože a ochorenia dýchacích ciest. Do rozdelenia Československa sa totiž ochorenia pohybového aparátu, kože a dýchacích ciest liečili prevažne na Slovensku a ochorenia kardiovaskulárneho aparátu a tráviace ochorenia prevažne v Česku. Českí pacienti sa však na Slovensko vrátili po troch rokoch, keď sa podarilo viacerým slovenským kúpeľom uzavrieť zmluvy s českými poisťovňami. Bol to najmä tlak samotných poistencov na svoje poisťovne, aby pre nich pobyty na Slovensku zabezpečili.
V Česku kúpeľná starostlivosť prešla hneď po rozdelení krajiny do pôsobnosti zdravotných poisťovní. Na Slovensku stále až 80 % pacientov prichádzalo do kúpeľov cestou Sociálnej poisťovne, ktorá na tento účel mala vyhradený objem financií zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od Českej republiky slovenské kúpele neboli zaradené do prvej vlny privatizácie. Privatizácia slovenských kúpeľov sa začala pripravovať až po rozdelení Československa. V roku 1995 väčšina slovenských kúpeľov bola privatizovaná. Okrem kúpeľov Korytnica (ukončili svoju činnosť) všetky ostatné kúpele sú stále na trhu a napriek mnohým nepriaznivým podmienkam stále poskytujú veľmi kvalitné služby.
Zásadné zmeny nastali v objeme financií (od roku 1998) na nákup poukazov cestou Sociálnej poisťovne. Každoročne sa suma stenčovala o desiatky miliónov korún a ceny za pobytový deň narastali neúmerne pomaly k rastu iných cien. V rozmedzí piatich rokov sa objem financií pre Sociálnu poisťovňu na nákup poukazov znížil o 450 miliónov korún. Pre kúpele bolo nevyhnutné posilniť svoj marketing, najmä v zahraničí. Očakávala sa aj podpora cestou zlepšenej štátnej propagácie Slovenska ako krajiny a kúpeľníctva. Táto podpora vždy zostala len vo verbálnej polohe.
Lekári ako úradníci
Najzávažnejšie zmeny v kúpeľnej starostlivosti na domácom trhu prichádzali od roku 2002. Kúpeľná starostlivosť v celom rozsahu prešla do zdravotných poisťovní, v prvom roku ešte s dotáciou zo štátneho rozpočtu pre zdravotné poisťovne. Táto zmena znamenala vyprázdnenie kúpeľov v I. štvrťroku. Zdravotné poisťovne neboli pripravené administratívne ani personálne a nemali pravidlá čerpania finančných prostriedkov. Prišli aj prvé poplatky pre občanov v kúpeľoch vo výške 50 Sk na deň pobytu. Navrhovanie kúpeľnej starostlivosti prešlo od všeobecných lekárov k lekárom špecialistom, v indikačnom zozname neboli uvedené kúpeľné miesta, kde sa dané ochorenie lieči. Zložitosť vypisovania návrhov u špecialistov, ktorí v minulosti nikdy návrhy nevypisovali, znamenala pre pacientov zbytočnú "šikanu". Lekári v kúpeľoch dostali informáciu o pacientovi len z pohľadu na jedno ochorenie, prislúchajúce do pôsobnosti navrhujúceho špecialistu. Plne hradené indikácie sa zúžili len na úzky okruh ochorení, kde kúpeľná liečba je vlastne postakútnou rehabilitáciou. Chronicky chorí pacienti s vážnymi ochoreniami, ktoré často vedú k invalidite či odkázanosti na pomoc druhej osoby, si dnes musia hradiť ubytovanie a stravovanie počas kúpeľného pobytu.
Posledná legislatívna zmena platí od 1. septembra, niektoré indikácie všeobecný lekár už môže navrhovať v skupine B, nie však všetky. Chaos sa tým zväčšil, pacient putuje od špecialistu k všeobecnému lekárovi a späť. Novela, ktorá mala doladiť reformu, zjednodušiť a spriehľadniť niektoré postupy pre kúpeľných pacientov a poskytovateľov, teda nepriniesla prakticky nič.
Hodnotenie kúpeľnej starostlivosti v roku 2004 podľa Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky:
- počet lôžok v kúpeľoch 12 081
- počet liečených (ubytovaných) pacientov celkom 144 131, z toho detí 6 975 a 137 156 dospelých
- domácich dospelých 88 111, z toho samoplatiacich až 40 906), zdravotné poisťovne 44 024
- počet ambulantných pacientov 15 683, z toho zahraničných 2 380
- počet ošetrovacích dní (ubytovaných) celkom 2 499 606, z toho domácich
1 756 032 a zahraničných 743 574
- priemerná doba pobytu: zahraniční hostia 13 dní, domáci (zdravotné poisťovne 23 dní, domáci samoplatci 7 dní, rekondičné pobyty 14 dní
Temer 41 000 slovenských samoplatcov v minulom roku s priemernou dĺžkou pobytu napovedá, že prichádzajú do kúpeľov na rekreačno-rekondičné pobyty alebo tzv. zdravotnú dovolenku. U domácich klientov pozorujeme i záujem o víkendové troj-štvordňové pobyty. Tu je záujem najmä o pobyt v tých kúpeľoch, ktoré sú vzdialené do dvoch hodín od miesta bydliska. Môžeme povedať, že občania vyhľadávajú regionálne centrum zdravia. U zahraničných hostí je doba pobytu dlhšia - až 13 dní. V prevahe sú u nich liečebné pobyty. Cestovanie na dlhé vzdialenosti za krátkym pobytom nie je pre zahraničných klientov zaujímavé. Víkendové pobyty absolvujú podobne ako Slováci v kúpeľoch, ktoré sú rýchlo dostupné. Výnimku tvoria cezhraniční turisti v tých slovenských kúpeľoch, ktoré sú lokalizované blízko hraníc.
Očakávania klientov
Domáci i zahraniční klienti pri takýchto pobytoch však očakávajú širšiu ponuku služieb než len zdravotnú starostlivosť. Tieto očakávania smerujú k športovým aktivitám, relaxačným procedúram, alternatívnym či doplnkovým procedúram, ktoré majú za cieľ navodiť pocit subjektívnej pohody, zdravotnému poradenstvu, tréningovým aktivitám v širokom slova zmysle, modernej gastronómii a širokej palete ubytovania cez jednoduchý štandard k luxusu. Lekár zostáva v úlohe konzultanta, ktorého môžu, ale nemusia využiť.
Štruktúra kúpeľných hostí sa výrazne zmenila a slovenské kúpele dnes ponúkajú širokú paletu pobytov čo do obsahu, dĺžky pobytu a, samozrejme, i ceny. V porovnaní pobytov počas dovoleniek do obľúbených destinácií Slovákov je stále možné po porovnaní ceny, kvality ubytovania, stravovania a širokej škály procedúr povedať, že dovolenka v kúpeľoch je veľmi lacná, a čo je dôležité, aj efektívna pre psychickú a telesnú kondíciu klienta.
Na európskom trhu je asi 2 000 kúpeľov. Konkurencia je veľmi silná. Pre slovenské kúpele je dnes nevyhnutné kvalitu svojich služieb prezentovať okrem intenzívnejšieho marketingu aj zavedením manažmentu kvality -- ISO 9001 ( 6 kúpeľov už má certifikát zavedenia MQ, 5 kúpeľov tento systém zavádza). Pre európsku podporu propagácie kúpeľníctva ako najkvalitnejšieho produktu zdravotného turizmu veľmi intenzívne lobuje v Bruseli aj Európsky zväz kúpeľov.