Macedónsko je prirodzenou križovatkou obchodných ciest medzi západnou Európou a Blízkym a Stredným východom. Na území tejto balkánskej republiky sa križujú medzinárodné dopravné koridory a má preto v regióne strategickú pozíciu.
Vláda vidí budúcnosť v únii
Prioritami súčasnej vlády na čele s premiérom Vladom Bučkovskim je vstup do NATO a vo vzťahu k EÚ získanie statusu kandidátskej krajiny. Európska komisia minulý týždeň tento cieľ podporiála, keď odporučila členským štátom únie, aby Macedónsku štatút kandidátskej krajiny udelili. Európski lídri by mali odporúčanie schváliť na decembrovom summite. Aj keď tak urobia, nebude to znamenať automatický začiatok prístupových rokovaní. Napríklad Turecko dostalo štatút kandidáta v roku 1999, ale rokovať o členstve začalo až v októbri 2005.
Macedónsko je zároveň prvým štátom regiónu, ktorý v roku 2001 podpísal s EÚ Asociačnú a stabilizačnú dohodu, ktorá platí od 1. apríla 2004. Úspešné uplatňovanie stabilizačnej dohody, ako aj Dohody o pripojení sa k Svetovej obchodnej organizácii, dáva dobré základy pre ekonomickú spoluprácu so zahraničím.
Zlomové obdobie
Proeurópskemu ťaženiu macedónskej vlády predchádzal turbulentný vývoj na domácej pôde. V roku 2001 krajina prekonala hlbokú národnostnú krízu. Tá bola dôsledkom chronickej krízy vládnej koalície zloženej z Všemacedónskej revolučnej organizácie VMRO DPMNE, Demokratickej alternatívy (DA) a Demokratickej strany Albáncov (DPA). Koaličná kríza mala za následok radikalizáciu postojov Albáncov žijúcich v Macedónsku a prepuknutie ozbrojeného konfliktu. K stabilizácii došlo po podpise mierovej dohody -- Ochridského rámcového dohovoru -- medzi vodcami albánskych a macedónskych strán, EÚ a USA 31. 8. 2001.
Vo voľbách v roku 2002 zvíťazili politické strany vedené SDSM (Socialdemokratski sojuz na Makedonija) a združené vo volebnej koalícii Za Makedonija. Medzi macedónskymi Albáncami najväčší počet hlasov získala DUI (Demokratska unija za integracija). To sa okamžite premietlo aj do zahraničnej politiky, pretože nová koaličná vláda vyhlásila politiku otvárania sa pre medzinárodnú spoluprácu. Od roku 2003 sa zlepšuje aj bezpečnostná situácia v krajine.
Očakáva sa, že aj po parlamentných voľbách v roku 2006 zostanú zahraničné politické a hospodárske priority zachované bez rozdielu na to, z ktorých politických strán bude zložená nová koaličná vláda.
Integračné ambície Macedónska môže negatívne ovplyvniť dlhoročný spor s Gréckom okolo ústavného mena krajiny.
Ekonomiku čakajú radikálne reformy
Macedónsko má na jednej strane stabilnú cenovú hladinu (inflácia -0,4 % v roku 2004 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2003), stabilný kurz miestnej meny (1 MKD = 61,40 EUR), vyrovnané verejné financie, nízku zadlženosť a jednopercentný rozpočtový prebytok. Na druhej strane, menej pozitívne je relatívne pomalé tempo hospodárskeho rastu (v roku 2004 rast 2,9 %), vysoká nezamestnanosť (38,9 %) s výrazným podielom čiernej práce a nízky prílev zahraničných investícií. Trvalým problémom macedónskej ekonomiky je aj prehlbujúci sa deficit zahraničného obchodu, ktorý vlani vzrástol o 39,5 percenta a tento rok je na ceste k novému rekordu.
Ekonomika sa nachádza v transformačnej fáze. Pred vládou teda stojí reštrukturalizácia, podpora vytvárania nových pracovných miest, rozvoj malých a stredných podnikov, dokončenie privatizácie a vytváranie transparentného, pre zahraničných investorov príťažlivého prostredia.
Macedónsko patrí ku krajinám s najnižším objemom priamych zahraničných investícií v regióne. Zvýšenie ich prílevu je jednou z najvyšších priorít vlády. V rokoch 1991 až 2004 pritieklo do krajiny 1,2 miliardy dolárov. V minulom roku investovali v Macedónsku najviac Holanďania, Gréci, Švajčiari, Taliani, Nemci, Chorváti, Bulhari a Slovinci.
V tomto roku by mal k zvýšeniu zahraničných investícií prispieť hlavne vstup ruskej ropnej spoločnosti Lukoil, ktorá tu plánuje postaviť 40 čerpacích staníc a nevylučuje ďalšie aktivity. S nemeckým Siemensom podpísalo Macedónsko memorandum o spolupráci, čím sa potvrdzuje vstup tejto spoločnosti na macedónsky trh. Posilnením macedónskeho finančného trhu by mal byť už ohlásený vstup holandskej banky ING.
V ekonomike Macedónska majú hlavnú úlohu odvetvia, ktoré neprodukujú výrobky náročné na technológie a vzdelanie pracovníkov. Ide hlavne o poľnohospodárstvo a textilný priemysel, ktoré zabezpečujú príjem najväčšiemu počtu práceschopného obyvateľstva. Ďalšími dôležitými odvetviami sú energetika a stavebníctvo.
Medzinárodný menový fond upozorňuje, že macedónska vláda bude musieť prijať razantnejšie reformy na trhu práce, ako i fiškálnej a menovej politiky. Medzinárodný menový fond podporil snahy vlády pôžičkou 59 miliónov eur.
Prvým výsledkom vládnych opatrení je hodnotenie ratingovej agentúry Standard and Poors, ktorá v roku 2005 zvýšila úverový rating Macedónska v cudzej mene na BB+ a v domácej na BBB-.
Trh má záujem o stroje i mäso
Po dlhoročnej nestabilite sa v Macedónsku otvárajú možnosti aj pre slovenských podnikateľov. V prospech vstupu hovorí viacero faktorov. Najmä relatívne lacná pracovná sila, vysoká nezamestnanosť, ktorá v konečnom dôsledku znižuje náklady, existencia niekoľkých ekologicky čistých oblastí, nevyužité možnosti cestovného ruchu, prítomnosť výrobných podnikov, ktoré hľadajú možnosť spolupráce pri prieniku na tretie trhy či relatívne nerozvinutý spracovateľský priemysel.
Po vstupe Slovenska do EÚ môžu slovenskí podnikatelia využiť bezcolné kvóty na vývoz z krajín EÚ do Macedónska. Krajina má tiež dohody o voľnom obchode so štátmi EFTA, Tureckom, Chorvátskom, so Srbskom a s Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskom, Albánskom, Ukrajinou, Rumunskom, Moldavou, dočasne s Kosovom a pripravuje sa dohoda o pristúpení k CEFTA.
Macedónska vláda zároveň označila odvetvia, do ktorých má záujem prilákať zahraničný kapitál. Ide najmä o textilný, kožiarsky a potravinársky priemysel, výrobu telekomunikačných zariadení či nábytku a cestovný ruch.
Za perspektívny možno považovať aj vývoz poľnohospodárskej techniky, mäsa (hovädzieho a v menšej miere aj bravčového), hydiny. Na trhu je tiež žiadaná ťažobná a stavebná technika, ako i zariadenia pre mliekarne, pekárne a na spracovanie ovocia a zeleniny).
Zahraničný obchod medzi Slovenskom a Macedónskom (v mil. Sk)
Rok
Vývoz
Dovoz
Obrat
Saldo
2001
264,7
81,1
345,8
183,6
2002
192,2
55,9
248,1
136,6
2003
139,1
58,9
198,0
80,0
2004
349,5
131,7
481,0
218,0
Zdroj: MH SR