Za pozornosť stojí skutočnosť, že problémy, ktoré mali staré spoločnosti, sa nemálo podobajú našim. Apokalyptické rozprávania o rôznych pohromách sú napriek tomu dnes natoľko rozšírené, že niektorí autori hovoria o katastrofickej pornografii. Počúvame o hroziacich zrážkach s asteroidmi, výbuchoch sopiek, zemetraseniach, povodniach.
Apokalypsa či samovražda?
Jared Diamond, ktorý skúma príčiny kolapsov starovekých spoločností, konštatuje, že si ich s najväčšou pravdepodobnosťou privodili samy. Ako príklad ekologickej samovraždy uvádza kultúru Veľkonočného ostrova. Známou sa stala vďaka gigantickým sochám, ktorých hmotnosť dosahuje až 80 ton. Obyvatelia ich bez pomoci ťažných zvierat presunuli na pobrežie ostrova. Keď naň v roku 1722 prišli Európania, našli kolabujúcu kultúru, ktorá likvidovala výsledky vlastného úsilia. Archeológovia neskôr zistili, že postupne klčovali les, aby pôdu mohli využívať na pestovanie ovocia. Kmene stromov využívali na prepravu a vztyčovanie gigantických sôch, stavbu kanoe. Odhaduje sa, že keď na ostrove okolo roku 1600 žilo 10-tisíc ľudí, vyklčovali všetky stromy a vyhubili vtáky, ktoré v nich hniezdili. Zakrátko došlo k erózii, a tak aj k úbytku poľnohospodárskej pôdy. Rybolov prestal byť zdrojom obživy a v spoločnosti sa rozšíril kanibalizmus. Počet obyvateľov izolovaného ostrova uprostred Tichého oceána tak klesol na dvetisíc osôb. "Ktovie, čo si asi tak myslel človek, ktorý vyťal posledný strom. Som drevorubač, robím svoju prácu? Alebo: Žiaden strach, technológia to vyrieši?" pýta sa Diamond.
Na druhej strane, na konci 19. storočia, teda v čase relatívnej stability, by asi sotva niekto veril, že v Európe vypukne o dvadsať rokov vojna a že po nej bude nasledovať obdobie plné masakrov, revolúcií a konfliktov. Podobne sa aj nám v teple povianočných obývačiek môže zdať hrôza, ktorá sa valí z televíznych obrazoviek, vzdialená. Lenže nie je. Mnohé krajiny západnej Európy po rozpade Sovietskeho zväzu či konflikte v bývalej Juhoslávii pocítili príchod veľkého množstva utečencov. Veľké krízy súčasnosti sa neobmedzujú na jedinú oblasť a vo väčšej či menšej miere zasiahnu mnohé ďalšie krajiny.
Predstavy o konci
Opakom neskrotného optimizmu sú fatalistické predstavy o konci sveta. Existujú pravdepodobne rovnako dlho ako ľudstvo samo. Nie vždy sa však spájali s katastrofami. Starí Gréci napríklad verili, že svet vyhorí, pretože oheň symbolizuje svetový rozum. Po vyhorení dospeje do stavu, keď bude všetko racionálne a dokonalé. "V Alexandrijskej škole sa v súvislosti s koncom sveta spomína apokathastasis, teda úplné navrátenie a obnova všetkého tvorstva," hovorí filozof Pavol Jonek. K apokalyptickým prognózam sa podľa neho ľudia utiekajú na prelomoch milénií. Roku 1000 či 2000 pripisovali magickosť, pretože ich spájali s obavami, že sa pominie čosi dôverné, hodnotné, známe. Spájali ich preto s očakávaniami "príchodu konca", "posledného súdu" či "príchodu mesiáša", ktoré sa stali obľúbeným motívom umenia stredoveku.
Osobitým literárnym žánrom sú kresťanské apokalyptické spisy. Opisujú deje, ktoré predchádzajú koncu sveta. Známa je napríklad Jánova Apokalypsa, ktorá reaguje na oneskorený príchod mesiáša a zobrazuje koniec čias. Apokalyptické biblické proroctvá majú podľa Joneka nabádavý charakter. Nechcú predpovedať budúcnosť, skôr prehovárať do konkrétnej situácie človeka a ponúkať mu spásu. V posledných rokoch môžeme pozorovať boom kabalistickej literatúry, bielej a čiernej mágie, horoskopov, jasnovideckej a astrologickej literatúry. Kabalista Peter Nachtmann však poznamenáva, že ide o nehodnoverný biznis.
Technológia to vyrieši?
Spomeňte akýkoľvek environmentálny problém a pravdepodobne bez väčších ťažkostí prídete na možné riešenie prostredníctvom technológie. "Niektorí veria, že sa nám podarí vyriešiť závislosť od fosílnych palív vďaka využívaniu vodíkových motorov, veternej či slnečnej energie. Problémy so zásobovaním potravinami by sme mohli vyriešiť využívaním geneticky modifikovaných plodín. Iní veria, že technológia odstráni znečistenie ovzdušia, vody a potravín. Tieto očakávania sú založené na predpoklade, že nové technológie budú zavedené pomerne rýchlo a že budú vo všetkých prípadoch úspešné. V skutočnosti síce niektoré skutočne uspejú, no iné nie a ich využitie nemožno čakať okamžite, ale v rozmedzí piatich až tridsiatich rokov," konštatuje Jared Diamond. Upozorňuje tiež, že samotná technológia môže spôsobiť nové, nečakané problémy. Uvádza príklad freónov, ktoré sa v chladničkách a klimatizáciách začali používať namiesto pôvodných chladiacich plynov, ktoré boli toxické. Rok 1974 však priniesol zistenie, že poškodzujú ozónovú vrstvu.
Myslenie v scenároch
Amerického futurológa Hermana Kahna inšpirovala účasť na strategickom projekte leteckých síl na napísanie knihy s názvom O termonukleárnej vojne. Šlo o prvú systematickú analýzu dôsledkov prípadnej nukleárnej vojny a náčrt niekoľkých možností. Kniha a štúdie, ktoré po nej nasledovali, mali veľký vplyv na americkú vojenskú stratégiu a na strategické myslenie vo všeobecnosti. Scenáre sa stali nástrojom na vytváranie "predstáv o nepredstaviteľnom". Čoskoro prenikli aj do sveta biznisu. Spoločnosť Royal Dutch Shell v roku 1967 začala prácu na štúdii Rok 2000. Štúdia ukázala, že každoročný rast ropného priemyslu nie je udržateľný ani len do roku 1985, o roku 2000 ani nehovoriac.
Prognózy v podobe rôznych scenárov vývoja odvtedy vytvárajú experti pre korporácie, vlády, ale aj medzinárodné inštitúcie. V rámci Miléniového projektu vydáva od roku 1997 Univerzita Spojených národov každoročne správu Stav budúcnosti. V tohtoročnej správe sa okrem iného konštatuje, že počet demokracií rastie a diktatúr ubúda. Do roku 2050 sa očakáva nárast počtu obyvateľov na 8,9 miliardy, pričom sa 98 percent tohto rastu bude týkať chudobných krajín. Viac ako 2 milióny ľudí budú žiť v oblastiach trpiacich nedostatkom pitnej vody, čo povedie k ďalšej migrácii. Správa rozpracúva perspektívy vývoja v oblasti udržateľného rozvoja, ale zaoberá sa aj otázkami, ako zabezpečiť dostatok pitnej vody vo všetkých oblastiach sveta či ako podporiť demokratizáciu v spoločnostiach, ktoré sa vymanili spod autoritárskych režimov.
Stromy na Mars
Na predstavy o budúcnosti však nenatrafíme len vo vedeckých prácach či fantastických víziách. Český spevák Dalibor Janda naspieval v 80. rokoch pesničku Všechno na Mars, podľa ktorej práve začíname vek robotov a o rok sa môžeme tešiť na "prácu bez potu". Hoci k odchodu ľudí ani stromov na Mars zatiaľ nedošlo, prognostici v správe Stav budúcnosti odhadujú, že v nasledujúcich 50. rokoch pravdepodobne dôjde k zdvojnásobeniu produkcie skleníkových plynov, čo môže mať za následok oteplenie o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia. Globálne otepľovanie podľa environmentalistov spôsobí zmenu ekosystémov. Mnohé rastlinné a živočíšne druhy vymrú alebo budú vytlačené z pôvodného životného priestoru. Odhaduje sa, že do roku 2050 môžu klimatické zmeny ohroziť až milión druhov.