Liberálny riaditeľ poľskej centrálnej banky Leszek Balcerowicz sa dostal pod silný tlak nacionálno-konzervatívneho vedenia krajiny. Prezident i vláda mu vytýkajú, že podporuje fúziu oboch poľských dcérskych spoločností talianskeho UniCredita -- banky Pekao a Priemyselno-obchodnej banky (BPH, Bank Przemyslowo-Handlowy). L. Balczerowicz je zároveň aj predsedom poľského bankového dozoru, ktorý bude dnes rozhodovať o celej záležitosti.
Európsky úrad pre hospodársku súťaž už fúziu schválil a pre nesúhlasu varšavskej vlády v najbližšom čase podnikne proti Poľsku právne kroky. UniCredito získal banku Pekao ešte v roku 1999. Keď došlo vlani k jeho fúzii s nemeckým bankovým domom HVB, dostala sa mu do rúk i banka BPH. Ak sa teraz spoja oba dcérske poľské inštitúty, v strednej Európe vznikne nová najväčšia banka.
Prezident Lech Kaczynski sa preto netají tým, že už hľadá vhodného nasledovníka L. Balczerowicza, hoci oficiálne tomuto uznávanému bankárovi funkčný čas uplynie až v januári 2007. "Obraciam sa na ekonómov, ktorí hospodárskej situácii Poľska rozumejú lepšie ako terajší muž v tejto funkcii," vyhlásil verejne. L. Balczerowicza často označujú aj za otca hospodárskych reforiem, ktorými naši susedia prešli v 90. rokoch. Na rozdiel od teraz vládnucich nacionálno-konzervatívnych síl sa Balczerowicz vždy vyslovoval proti myšlienke sociálneho štátu, budovaného patriarchálne a financovaného prostredníctvom dlhov.
Vo varšavských finančných kruhoch vládla až do posledných chvíľ neistota, ako vlastne dopadne dnešné hlasovanie bankového dozoru. L. Kaczynski chce mať na rozhodovanie aj osobný vplyv, keď do príslušného grémia vyslal ako svoju zástupkyňu rozhodnú protivníčku fúzie. Podľa zákona je takýto krok možný, v posledných rokoch však nebol bežnou praxou. Poľské ministerstvo financií talianskym vlastníkom UniCredita vytýka, že porušujú zmluvu o kúpe banky Pekao v roku 1999. Vtedy sa UniCredito zaviazalo, že už nepreberie nijaké iné poľské ústavy.
Vláda i prezident sa obávajú, že fúzia zhorší slobodnú hospodársku súťaž a že prinesie aj mohutné prepúšťanie. Niektorí experti však za skutočný dôvod odporu uvádzajú skutočnosť, že po fúzii by štátom kontrolovaná banka PKO BP stratila vedúce pozíciu na poľskom trhu.
Z Bruselu prišli správy, že do vývoja udalosti zasiahnu hneď dvaja európski komisári: Charly McCreevy, zodpovedný za vnútorný trh, ako aj Neeli Kroesová (hospodárska súťaž). Obaja v tejto súvislosti varšavskej vláde už skôr napísali listy, v ktorých ozrejmili vlastné stanovisko. Podľa neho právo schvaľovať fúzie prináleží výhradne Bruselu. Poľská vláda naznačeným postojom vraj bráni slobodnému pohybu kapitálu v rámci EÚ.
Iní odborníci sa zase domnievajú, že urovnanie sporu medzi talianskou bankou a varšavskou vládou je stále možné. Vláda sa pred vyslovením definitívneho súhlasu údajne len pokúša o zvýšenie ceny za svoje "áno". Kompromis by sa potom mohol týkať záruky proti prepúšťaniu bankových úradníkov, ako aj možného predaja niektorých oblastí podnikania oboch poľských dcérskych bánk. Tieto zdroje tvrdia, že z právneho hľadiska nemá poľská vláda proti Bruselu nijakú šancu. (hn/gaf)
StoryEditor