Dane od A po Z

Túto daň upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. Podľa metodkov Daňovéhoho riaditeľstva vo všeobecnosti možno celú problematiku dane z príjmov rozdeliť na niekoľko ucelených blokov: príjmy, výdavky, tvorba základu dane, odpočítateľné položky od základu dane alebo z dane, sadzba dane a platenie preddavkov.
Prvým krokom na správne uplatnenie zákona o dani z príjmov je jednoznačne určiť zdaniteľnosť príjmu (výnosu). To znamená, či je predmetom dane a súčasne, či nie je od dane oslobodený.
Predmet dane patrí medzi najstabilnejšie definície, ktoré sú v zákone o dani z príjmov. Presnosť definície spočíva v negačnom vymedzení, teda v tom, čo nie je predmetom dane.

U fyzickej osoby je predmet dane nadviazaný na:
1. príjmy zo závislej činnosti
2. príjmy z podnikania, z inej samostatnej činnosti a prenájmu
3. príjmy z kapitálového majetku
4. ostatné príjmy

U právnickej osoby je predmet dane nadviazaný na typ daňovníka, teda či ide o podnikateľský subjekt, neziskovú organizáciu, správcovskú spoločnosť a podobne. Na rozdiel od predmetu dane skupina oslobodených príjmov je veľmi variabilná. Takmer každá novela zákona o dani z príjmov do tejto skupiny viac alebo menej zasiahne. Aj pri oslobodení však platí, že sa uplatňuje u fyzických osôb na všetkých daňovníkov rovnako, na rozdiel od právnickej osoby, kde je časť oslobodenia určená len pre konkrétny typ daňovníka.

Výdavky a základ dane
Fyzická osoba má pre každý druh príjmu stanovený rozsah uplatňovania výdavkov. Okrem toho, z príjmov uvedených pod bodom 2 v zákone, pri splnení zákonom stanovených podmienok, má upravený aj špecifický spôsob uplatňovania výdavkov, a to takzvaným percentom z príjmu. U právnickej osoby sa s takýmito možnosťami nestretávame - uplatňuje výhradne skutočné výdavky na základe riadne vedeného účtovníctva pri rešpektovaní zákona o dani z príjmov.
Základ dane vo všeobecnosti je rozdiel príjmov a výdavkov. Základné pravidlo tvorby základu dane vyplýva z definície zdaňovacieho obdobia. Pre fyzickú osobu je týmto obdobím kalendárny rok. Právnická osoba si môže pre zdaňovacie obdobie určiť ľubovoľne dvanásť za sebou idúcich kalendárnych mesiacov na základe oznámenia správcovi dane. Súvisí to so spracovávaním účtovníctva, teda nahradením kalendárneho roku hospodárskym rokom, ktorý bude zároveň aj zdaňovacím obdobím. Okrem tejto odlišnosti u právnickej osoby v presne určených prípadoch dochádza aj ku vzniku zdaňovacích období kratších alebo dlhších ako dvanásť kalendárnych mesiacov, napríklad ak ide o likvidáciu alebo konkurz.

Odpočítavame zo základu
Táto oblasť teórie je dôležitá okrem iného aj preto, pretože práve tu štát, hoci len u fyzických osôb, navrhuje zmenu. Daňové riaditeľstvo SR k odpočítateľným položkám vo všeobecnosti dodáva: pre právnickú osobu je ako odpočet od základu dane stanovená len daňová strata vykázaná v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Pre fyzickú osobu okrem tohto odpočtu zákon upravuje aj odpočet takzvaných nezdaniteľných častí.

...a z dane
Jediná odpočítateľná položka z dane, ktorú pozná zákon o dani z príjmov, je určená len pre fyzickú osobu. Je upravená ako "daňový bonus na vyživované dieťa". Pre jej uplatnenie sú zákonom stanovené podmienky.

Daň a preddavky
Daň z príjmov je stanovená jednotnou daňovou sadzbou pre fyzickú aj právnickú osobu devätnásť percent. Preddavok je povinná platba, ktorá sa po skončení zdaňovacieho obdobia započítava na úhradu daňovej povinnosti. Na platenie preddavkov zákon o dani z príjmov stanovuje pre fyzickú a pre právnickú osobu určité rozdiely.

Spotrebné dane

Spotrebné dane patria k takzvaným nepriamym daniam. Vzťahujú sa len na vybraný druh tovaru - pivo, víno, tabak a tabakové výrobky, lieh a minerálne oleje - benzín a naftu. Spotrebné dane platíme vždy, keď nakupujeme spomínaný tovar, pretože daň je zakalkulovaná v cene tovaru. Výrobcovia nemajú zo zvyšovanie spotrebných daní radosť, pretože im predražujú tovar a hrozí, že sa zníži spotreba, prípadne, že vzrastie pašovanie tovaru z iných krajín, ktorý sa bude predávať pod cenou. Od januára budúceho roka platia nové podmienky pri spotrebnej dani z liehu.

Spotrebná daň z piva
Daň má dve sadzby: základnú a zníženú. Znížená sadzba sa okrem iného platí pri pive, ktoré vyrábajú malé, samostatné pivovary.

Spotrebná daň z vína
Nie každé víno má rovnakú sadzbu. Závisí od toho, či je tiché, šumivé a s akým množstvom alkoholu alebo či ide o takzvané medziprodukty.

Spotrebná daň z liehu
Podstatná časť zmien, ktorých dôsledok sa vo firmách prejaví až na začiatku budúceho roka, je už za nami. Od júla tohto roka sa totiž upravili podmienky na získanie povolenia, predaja a dopredaja spotrebiteľského balenia liehu. Ten, kto chce od januára budúceho roka predávať lieh v spotrebiteľskom balení, musel už do konca tohtoročného októbra písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (nevzťahuje sa na registrovanú osobu). Pokiaľ žiadateľovi žiadosť zamietli a bude mať ku koncu roka ešte nejaké zásoby, do polovice januára musí oznámiť stav týchto zásob. Predať ich bude potom môcť len osobe, ktorá má povolenie na predaj alebo je registrovaná.

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov
Na daňové účely sa rozlišujú cigary a cigarky, tabak a cigarety.

Daň z minerálnych olejov
Je na zmeny zrejme najcitlivejšia spotrebná daň. Jej zvýšenie, ktoré sa prejaví na cene benzínu i nafty, má totiž dosah na veľkú skupinu spotrebiteľov, a to nielen majiteľov áut. Zvýšenie cien sa totiž prejaví aj na doprave alebo preprave tovaru, a teda následne aj na cene tovaru a služieb.

V súbore nástrojov finančnej politiky štátu je podľa metodických pracovníkov daňovej správy daň z pridanej hodnoty pomerne novým prvkom. V európskych pomeroch sa daň z pridanej hodnoty začala v širšom meradle presadzovať približne v druhej polovici šesťdesiatych rokov. V súčasnosti však už predstavuje rozhodujúci typ nepriamej dane v krajinách Európskej únie a vo väčšine európskych štátov s trhovou ekonomikou. V štátoch, kde sa daň z pridanej hodnoty uplatnila, v plnom rozsahu nahradila daň z obratu.
Zavedenie systému dane z pridanej hodnoty má niekoľko výhod. Patrí k nim napríklad to, že daň je neutrálna ku konkurencii, pretože je všeobecnou daňou zo spotreby. Rovnako neutrálna je aj k zahraničnému obchodu. DPH je transparentná (priehľadná), je takzvanou čistou daňou, daňou, ktorá svojím systémom núti na daňovú disciplínu.
K nevýhodám patrí veľká administratívna náročnosť spojená so systémom evidencie, so stanovením daňovej povinnosti a s kontrolou správnosti odvedenej dane, a to pre platiteľa dane samotného i pre daňové úrady ako správcov dane. Z hľadiska platiteľa dane taktiež môže negatívne pôsobiť časový nesúlad od vzniku nároku na refundáciu rozdielu alebo hodnoty predbežne zaplatenej dane z pridanej hodnoty, po obdobie faktickej úhrady tohto nároku z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Ako to funguje
Daň z pridanej hodnoty v podstate postihuje iba novovytvorenú (pridanú) hodnotu, tak, ako už hovorí jej samotný názov. Svojou ekonomickou podstatou je DPH obecnou spotrebnou daňou, ktorá zaťažuje konečného spotrebiteľa, ale odvádza ju dodávateľ. Z technických dôvodov totiž nie je možné vyberať túto daň od spotrebiteľa. Daň sa týka celej verejnej aj súkromnej spotreby, teda aj vlastnej spotreby podnikateľa a postihuje aj dovoz. Je nepriamou daňou, a teda nezaťažuje ani majetok, ani príjem toho, kto ju odvádza, pretože platitelia vystupujú iba ako výbercovia dane. Bremeno dane nesie konečný odberateľ v cene nakúpeného tovaru či služby.

Včera, dnes a zajtra
Daň z pridanej hodnoty, tak ako ju poznáme dnes, štát zaviedol v januári 1993 v rámci reformy daňovej sústavy. Spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1996 bola v nadväznosti na vstup Slovenska do Európskej únie od 1. mája 2004 nahradená zákonom č. 222/2004 Z. z., ktorý bol doteraz štyrikrát novelizovaný. O ďalšej novelizácii by mal rokovať v týchto dňoch parlament. Podľa rezortu financií, hlavnou navrhovanou zmenou je zníženie sadzby DPH zo súčasných 19 percent na desať percent pri niekoľkých vybraných položkách. Podľa návrhu zákona k nim patria zoznamom presne vymedzené lieky a zdravotnícke pomôcky.

Do tejto skupiny patria dane a poplatky, ktoré sa odvádzajú obciam, prípadne vyššiemu územnému celku. Štát pri týchto daniach stanovuje základné pravidlá v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Jedinou, na jar tohto roka už schválenou novinkou v zákone je v roku 2007 pridanie ďalšej skupiny stavieb, ktoré budú oslobodené od platenia dane z nehnuteľnosti.
Spomínaný zákon však samospráve ponecháva určité právomoci, ako si môžu niektoré z týchto daní upraviť. Zmeny v miestnych daniach každá obec upravuje cez svoje všeobecne záväzné nariadenia, zvyčajne koncom novembra, prípadne začiatkom decembra (ak nie je volebný rok ako je tento).

Daň z nehnuteľnosti
Zahŕňa tri dane - daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Daň z nehnuteľností odvádzajú vlastníci. Pozemky i stavby sú rozdelené do niekoľkých skupín a sadzby dane sa podľa týchto skupín líšia. Napríklad za trvalé trávne porasty spravidla vlastník zaplatí na dani menej ako za stavebný pozemok, rozdielnu sadzbu dane môže mať daň zo stavieb, ak ide o záhradnú chatku, priemyselnú budovu či rodinný dom. Dôležitým pravidlom pri stanovovaní výšky dane je to, že najvyššia daň nemôže byť viac ako dvadsaťnásobkom najnižšej dane, čo bráni obciam, aby sa medzi zdanením jednotlivých skupín nehnuteľností nevytvorili priepastné rozdiely. Daň z bytov platia vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch.
Jediná už spomínaná zákonná zmena v dani z nehnuteľnosti od budúceho roka je v tom, že od platenia daní z nehnuteľností budú oslobodení aj napríklad zriaďovatelia stredných a vysokých škôl, ako sú štát, cirkev. Podrobný výpočet sa nachádza v zákone 120/2006 Z. z. z 2. februára tohto roka.

Daň za psa
Táto daň má charakter poplatku. Povinný zaplatiť ju má každý majiteľ psa, či už právnická osoba alebo občan, pokiaľ však nejde o psa, na ktorého sa vzťahuje oslobodenie, ako je to napríklad u vodiaceho psa či psa umiestneného v útulku.

Daň za užívanie verejného priestranstva
Platia ju firmy i občania, ktorí využívajú verejné pozemky patriace obci. Môže ísť napríklad o prevádzkovateľov stánkov na predaj výrobkov alebo služby, ako je tradičné čistenie peria a podobne, ale platia ju aj kolotoče a cirkusy.

Daň za ubytovanie
Túto daň naúčtujú každému, kto sa prechodne ubytuje v ubytovacom zariadení. Odvádza ju prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia.

Daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje
Obidve tieto dane odvádza opäť ten, ktorý automaty na rôzny obľúbený tovar alebo prístroj, kde sa za vhodenú mincu zahráte, ale nič nevyhráte, prevádzkuje. Výherné hracie prístroje sa tiež zdaňujú, ale nie v rámci miestnych daní.

Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
Názov dane je dodatočne vystihujúci - každý, kto je držiteľom motorového vozidla, platí za každé vozidlo, vjazd a zotrvanie do historickej časti mesta, ak ju mesto má.

Daň za jadrové zariadenie
Na Slovensku sa týka len Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, kde sa nachádzajú jadrové elektrárne. Daň odvádza prevádzkovateľ jadrového zariadenia a jej výška závisí od vzdialenosti od miesta, kde prebieha štiepna reakcia a od toho, či a aké veľké katastrálne územie obce sa nachádza v oblasti ohrozenia.

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
Nejde síce o daň, ale poplatok je zahrnutý v jednom zákone s miestnymi daňami, takže len pre poriadok: výška poplatku sa určuje dvoma spôsobmi. Môže ísť o takzvaný množstvový zber, keď každý pôvodca odpadu zaplatí jeden poplatok a od obce získa napríklad limitovaný počet špeciálne označených vriec, kam môže odpad umiestniť a ten bude odvezený. Využívajú sa aj nádoby na odpad. Tento systém je bežnejší v záhradkárskych či chatových oblastiach, kde treba odpad odviezť, ale nebýva ho toľko ako v obytných častiach miest a obcí. V hustejšie osídlených oblastiach je preto bežné, že sa za odvoz platí podľa vyprodukovaného množstva alebo na osobu a kalendárny deň.

Daň z motorových vozidiel
Nezavádza ju obec, ale vyšší územný celok, ktorý sadzbu určí vo všeobecne záväznom opatrení. Platí sa za motorové vozidlo a príves používané na podnikanie.

Štruktúra daní (veľký obrázok)

Štruktúra miestnych daní (veľký obrázok)