Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto si myslí, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené jeho základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Od 1. apríla platí novela zákona o verejnom ochrancovi práv. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy zasahujú. Novela zákona umožňuje ombudsmanovi spracúvať osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na vybavenie podnetu. Z podnetu občana ombudsmanovi musí byť jasné, v akej veci sa žiadosť o pomoc týka, čoho sa občan domáha, i to, ktorého orgánu verejnej správy sa sťažnosť týka. Nadriadený orgán verejnej správy alebo vláda Slovenskej republiky sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do dvadsať dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali. Ak verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť Národnej rade SR alebo ňou poverenému orgánu. Ďalšou zmenou je, že verejný ochranca práv môže podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Takéto právo má vtedy, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej alebo právnickej osobe. Verejný ochranca práv vystupuje pri riešení podnetov občanov do vzťahov k orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, právnickým a fyzickým osobám, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa netýka Národnej rady SR, prezidenta, vlády, Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu, spravodajských služieb, rozhodovacích právomocí vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúry a súdov s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.
Aké sú práva ombudsmana
-- môže vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
-- má právo vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka,
-- môže klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy,
-- zákon mu umožňuje hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.
Čo musí byť v podnete
-- meno a priezvisko podávateľa podnetu,
-- označenie fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorú sa podávateľ podnetu sťažuje,
-- presný opis veci, ktorej sa podnet týka,
-- čoho sa podávateľ podnetu domáha,
-- kópie dokladov, preukazujúcich tvrdenia podávateľa podnetu.
Z podnetu musí byť jasné, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ domáha. Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Ak v danej lehote podnet nedoplní alebo nespresní a tým nie je možné v jeho vybavovaní pokračovať, podnet sa odloží. Ak si adresát nevyzdvihne výzvu do troch dní od jej uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade, ak v podnete podávateľ uvedie len adresu na elektronickú poštu, výzva podľa prvej vety sa považuje za doručenú uplynutím troch dní odo dňa jej odoslania, aj keď sa adresát o nej nedozvedel.
Anonymný podnet
Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv, aby sa jeho totožnosť utajila, alebo ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje. Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť (§ 13).
Podnet, v ktorom podávateľ podnetu neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu -- anonymný podnet, nemusí verejný ochranca práv vybavovať.
Postup pri vybavovaní podnetu
Verejný ochranca práv podnet preskúma. Ak zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova alebo v cele policajného zaistenia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a upovedomí správu takého miesta a dotknutú osobu. Ak sa preukáže, že došlo k porušeniu základných práv a slobôd, verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Tento orgán je povinný do dvadsať dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia.
Kedy možno podnet odložiť
-- problém nepatrí do pôsobnosti ombudsmana,
-- vec už prerokúva súd alebo o nej už rozhodol a nejde o prieťahy v konaní,
-- záležitosť už preskúmava prokuratúra,
-- rozhoduje alebo už rozhodol o nej príslušný orgán verejnej správy, ktorý nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv,
-- verejný ochranca práv môže podnet odložiť, ak zistí, že sa netýka osoby, ktorá ho podala, pokiaľ nepredložila písomný súhlas dotknutej osoby na podanie podnetu alebo písomné splnomocnenie vo veci.
StoryEditor