Pani Štefánia Bednárovská manuálne pracovala celý život. Hovorí, že ju učenie nikdy nebavilo a zarábať si rukami jej neprekážalo. V minulosti pracovala na družstve aj v automobilke, kde upratovala. Keď prišiel čas odísť do dôchodku, uvedomila si, že na to ešte nie je pripravená. „Doma mi bolo dlho, som rada medzi ľuďmi a preto som sa rozhodla ešte nejaký ten rôčik potiahnuť,“ vysvetľuje pani Štefánia. V McDonald’s pracuje už sedem rokov a žartovne hovorí, že si užíva všetko okrem zametania. Najradšej pracuje priamo v reštaurácii, kde sa človek nikdy nenudí.
A v čom vidí najväčšiu výhodu? „Nepochádzam z Trnavy, takže musím dochádzať. Z toho dôvodu mi skôr vyhovujú ranné zmeny. V predošlých zamestnaniach som si nemohla vyberať, v McDonald’s sa ani raz sa mi nestalo, že by mi nevyhoveli. Veľmi si to vážim,“ uzatvára pani Štefánia.
V práci našla spoločnosť počas osamelého obdobia pandémie
Sama o sebe hovorí, že sa v reštaurácií medzi zákazníkmi zvŕta ako raketa. To je to, čo pani Emíliu Aradzskú baví zo všetkého najviac. Pandémia a zatvorené interiéry reštaurácií jej prácu trochu zmenili, avšak v ohrození sa necítila. „Zamestnávateľ nám zabezpečil rúška, respirátory, rukavice. Všetko tu dezinfikujeme, sedadlá, stoly, kľučky. Naozaj sa nebojím pracovať. Som len vďačná za to, že aj počas tejto smutnej doby sa viem v práci s kolegami zabaviť.“
Keď sa reštaurácie opätovne otvorili a vrátili sa do nich zákazníci, 81-ročná seniorka si všimla zmenu: „Ľudia sa mi zdajú iní, pokornejší. Všetci si vážia, že sa môžu najesť vo vnútri reštaurácie. Aj my, zamestnanci, sa tešíme z toho, že sme konečne všetci spolu a dúfame, že nám to aj vydrží.“
Keď pani Emília v 55 rokoch odišla do dôchodku, vedela, že sa jej pracovný život ešte nekončí. Od začiatku plánovala, že sa ešte niekde zamestná. „Na odporučenie, som sa dozvedela, že McDonald’s hľadá novú posilu. Prišla som na jeden deň na skúšku, a už je z toho 15 rokov,“ hovorí.
Zakrátko si obľúbila aj každoročnú „Tonyho párty“, ktorú franšízant Anton Novotný pre zamestnancov svojich prevádzok organizuje. „Neprísť na party? Čo ste? Ja si vždy poviem: žiadne výhovorky, Milka, ideme! Nie je jediná party, na ktorej by som nebola.“ hovorí nám pani Emília
Pracovná pohoda je to najdôležitejšie
Pani Janka Zingová pracuje v McDonald’s ešte len niekoľko mesiacov, hovorí však, že si nemá na čo sťažovať. „Doma mi bolo dlho a tu býva veselo. Mám rada atmosféru na pracovisku. Je pre mňa dôležité mať dobrú pracovnú pohodu a o tu o ňu veru núdza nie je,“ hovorí Janka s úsmevom.
Bývalá zdravotníčka si pochvaľuje privyrobenie k dôchodku aj možnosť prispôsobiť si štvorhodinové zmeny, ako potrebuje: „Vždy nám týždeň dopredu zavolajú a spýtajú sa, kedy by sme mohli pracovať. To som nezažila v žiadnej inej práci. Vždy si zmeny naplánujem podľa toho ako mi vyhovujú.“
Zo susediek sa stali kolegyne
Aj pani Soňa Čajková je aktívna seniorka, ktorej odchodom na dôchodok sa jej záujem o prácu neskončil. Na dôchodku si najskôr privyrábala strážením detí, neskôr sa dozvedela o možnosti pracovať v McDonald’s. „Táto práca mi vyhovuje. Je dynamická a sú dni keď je toho viac a moja štvorhodinová služba mi ubehne ako voda. Aj spojenie s mladým kolektívom je príjemným bonusom. Vždy sa tu niečo deje,“ hovorí pani Čajková.
Keď sa o zamestnaní pani Sone dozvedela jej susedka Antónia Mrnková, práca ju ihneď zaujala: „Bývam v paneláku, nemám záhradku. To je asi prvý dôvod, prečo som si hľadala prácu, ktorá by ma zamestnala. Vnučku mám už staršiu, takže ani strážiť ju už nechodím. Ťahalo ma to medzi ľudí. So Soničkou bývame v jednom paneláku, tak som sa jej spýtala, či by v McDonald’s nebolo voľné miesto.“
Hoci pani Antónia nebola zvyknutá na fyzickú prácu, pozíciu zobrala ako výzvu a postupne si zvykla. Najviac sa jej páči, že si s kolegyňami samé organizujú rozdelenie zmien: „Máme to vymyslené tak, že nás päť musí pokryť pätnásť hodín práce denne. A je už len na našej dohode, ako to poskladáme. To je veľká výhoda, ktorú podľa mňa nemá žiadne iné zamestnanie.“
(PR)