Povinné triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností (BRKO) je na Slovensku realitou už piatym rokom. Hoci najmä menšie obce sa triedeniu „kuchyne“ môžu ešte stále vyhnúť vďaka výnimke v zákone, zber prostredníctvom špeciálnych hnedých nádob už majú zavedený prakticky všetky veľké sídla.
Ako však ukazujú čísla o reálnych výsledkoch triedeného zberu BRKO, plány a realita sa rozchádzajú. Kuchynského odpadu sa na Slovensku darí oddelene vyzbierať rádovo menej, než štát očakával. Potvrdila to aj vlaňajšia analýza Mareka Hrabčáka, ktorú sme priniesli na Odpady-portal.sk a ktorá mapovala dáta z 300 najväčších miest a obcí Slovenska.
Samosprávy sa pritom od roku 2021 ocitli pred povinnosťou, akej v takýchto parametroch nečelili mestá a obce nikde inde. Systém zberu museli spolu so špecializovanými firmami budovať prakticky od nuly.
„Vo svete neexistuje žiadna krajina s plošne zavedeným zberom kuchynského bioodpadu. Takýto triedený zber preto nie je možné nikde odpozerať, využiť skúsenosti. Zopár talianskych miest alebo rakúskych obcí, ktoré takýto zber realizujú, je veľmi malá vzorka na to, aby si samosprávy, či zberové spoločnosti mohli spraviť obraz,” upozorňoval v roku 2021 Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox.
Spoločnosť, ktorá je najväčším dodávateľom komunálnej techniky na Slovensku, sa teraz podelila o skúsenosti pozbierané z prvých rokov triedenia BRKO.
Situáciu v tomto segmente prednedávnom mapoval tiež Zväz odpadového priemyslu (ZOP), podľa ktorého analýzy je zber kuchynského odpadu pre samosprávy aj mimoriadne nákladný: v roku 2024 stál v priemere viac ako 400 eur na tonu. Náklady by podľa odborníkov mohli klesnúť, pokiaľ štát dereguluje prísne podmienky zberu. O zisteniach ZOP sme podrobnejšie referovali v samostatnom článku.
Zbiera sa málo
Podľa prieskumov, ktoré Redox uskutočnil medzi samosprávami, je skutočné množstvo vyzbieraného kuchynského odpadu výrazne nižšie, než boli pôvodné predpoklady. Ako Redox upozorňuje, v praxi sa vyzbiera „približne 5 kg na obyvateľa ročne, čo predstavuje len 1-2% celkového objemu vyprodukovaného odpadu.“
Na druhej strane podľa dokumentu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) z decembra 2020 sa odhadovalo, že zavedením triedeného zberu sa v prvých rokoch bez dodatočných opatrení podarí vytriediť 20 % z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade.
Čísla jednotlivých miest za rok 2024, ktoré sme v uplynulých týždňoch rozobrali na Odpady-portal.sk, ukazujú medzi samosprávami veľké rozdiely. Kým napríklad v Žiline sa darí triediť len okolo dvoch kilogramov BRKO na obyvateľa (celkovo 169 ton), v Bratislave je to aj okolo 18 kilogramov na hlavu (celkovo 8 3202 ton).
Zber komplikujú aj rošty
Ku kľúčovým poznatkom z praxe podľa špecializovanej firmy patrí i to, že zber kuchynského odpadu naráža na rôzne praktické prekážky.
„Nevhodne zvolené zberné nádoby komplikujú logistický reťazec - napríklad rošty určené do kuchynských drezov, ktoré sa používajú v nádobách, musia byť pri spracovaní manuálne vyberané,“ priblížil Redox na sociálnej sieti. A samosprávy sa musia popasovať i s tým, že tekutý charakter odpadu v letných mesiacoch spôsobuje výrazný zápach a priťahuje hlodavce.
Triedený zber kuchynského odpadu však podľa expertov môže mať prínosy: „Hlavným cieľom spracovania bioodpadu je primárne zabránenie vzniku emisií skleníkových plynov a sekundárne jeho premena na kvalitný kompost, ktorý vracia živiny do pôdy. Nesprávne spracovaný bioodpad na skládkach prispieva k vzniku skleníkového efektu a je v rozpore s nariadeniami Európskej komisie.“
Napriek tomu, že zber kuchynského odpadu v praxi komplikujú mnohé výzvy, v Redoxe veria, že sa dá nastaviť efektívne, aby bol environmentálne prínosný a zároveň praktický pre obyvateľov.
Pomáhajú rôzne riešenia
Mestá a obce by sa pri zbere kuchynského odpadu podľa dodávateľa techniky mali obzerať hlavne po komplexných riešeniach. Špecializovaná technika môže pomôcť, aby bol zber bioodpadu efektívny.
Užitočné sú špecializované zberové vozidlá. Redox pritom vyzdvihuje hlavne nadstavby FAUN Rotopress s utesnenou konštrukciou a integrovanou vaňou na zber tekutín, ktoré organický odpad okamžite homogenizujú a eliminujú zápach. Ako sme na Odpady-portal.sk rozoberali už v staršom článku, kľúčové je pritom hlavne správne premiešavanie odpadu.
Ďalšou technologickou „vychytávkou“ sú hygienizačné biodomy. Dodávateľ vysvetľuje, že ide o zariadenia, ktoré plnia prísne legislatívne požiadavky na hygienizáciu odpadu pri teplote 70°C po dobu jednej hodiny.