• ako hodnotí aktuálne zázemie vodíka na Slovensku aj v EÚ, ale aj jeho budúcnosť
• ako sme na tom s rozvojom podporných aktivít či vodíkových hubov
• v čom máme medzery v porovnaní s inými krajinami
• ako vieme v oblasti vodíka spolupracovať so susednými krajinami, vrátane Ukrajiny
• či sa môže zelený vodík stať cenovo konkurencieschopný a nahradiť vodík vyrábaný z fosílnych palív
• či je sú v energetickej praxi lepšie batériové riešenia alebo vodík

Ján Weiterschűtz bude o týchto témach diskutovať, aj s ostatnými odborníkmi, aj na blížiacej sa konferencii ENERGY MANIFEST Fórum 2022. Tá sa bude konať už 10. novembra v Bratislave. Lístky sú stále v predaji na www.energy-manifest.sk.

• Začnime témou aktuálnej energetickej krízy. Dnes experti hľadajú spôsoby, akými ju riešiť, pričom aj tu sa viackrát skloňoval vodík. Môže teda vodík taktiež pomôcť pri riešení tejto krízy? A ak áno, akým spôsobom?

Z krátkodobého hľadiska nie, ale zo strednodobého (cca od roku 2027) a dlhodobého určite áno. Z geopolitického hľadiska sa javí vodík ako veľmi demokratický nosič energie, pretože je ho možné vyrábať v každej krajine a exportovať mnohými spôsobmi. Cena vodíka vyrábaného dnes z najlacnejších zdrojov, ako sú napr. solárne a veterné elektrárne, môže byť pri správnom nastavení regulačného rámca atraktívna, ale aj dlhodobo vyrovnaná. Toto sú dva najdôležitejšie ekonomické aspekty pre akceleráciu rozvoja globálneho nízkouhlíkového hospodárstva. Samozrejme, hovoríme o zelenom vodíku vyrobenom z obnoviteľných zdrojov energie alebo modrom vodíku vyrobenom z jadrovej energie alebo z odpadu s minimálnymi emisiami skleníkových plynov. Nezanedbateľný bude prínos vodíka pre zlepšenie kvality ovzdušia, veď jedinými emisiami pri využívaní vodíka je vodná para.

• Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu na Slovensku, ale aj v EÚ, v oblasti využitia či podpory vodíka? Zároveň, aká je vízia jeho rozvoja?

Koncom októbra som sa zúčastnil dôležitého európskeho podujatia „European Hydrogen Week“ v Bruseli. Aj tu sa jasne ukázalo, že vodíkové riešenia máme k dispozícii, avšak rýchlosť ich implementácie do praxe značne pokrivkáva. Aj tu dokonca viackrát v prezentáciách zaznelo slovíčko zrýchlime či to, že najväčšou prekážkou je povoľovací proces. 

Na Slovensku sa rozvoj môže zrýchliť prijatím Akčného plánu na realizáciu opatrení Národnej vodíkovej stratégie. Záujem podnikateľského sektora a samospráv o bezemisné vodíkové riešenia je aj na Slovensku značný. Prvé pilotné projekty výroby vodíka a výstavby čerpacích staníc podporila už SIEA. Ďalších hmatateľných výsledkov sa môžeme dočkať už v prvom polroku budúceho roka.

Slovensko má veľký potenciál ozeleniť svoj chemický a oceliarsky priemysel obnoviteľným vodíkom. Znovu môžeme, ako krajina, hrať prvé husle v preprave plynu v rámci EÚ, tentokrát vodíka z Ukrajiny do EÚ, ako súčasť vznikajúcej European Hydrogen Backbone. V doprave bude vodík, po boku batériovej elektromobility, mieriť do sektora ťažšej dopravy. Osobnú však tiež nevynechá. Do roku 2030 by mal vodík nahradiť 4,5 % fosílnych palív v doprave.

Suma sumárum, vodíku bude venovaný značný podiel transformácie energetiky, dopravy a priemyslu. Jeho podiel sa odhaduje medzi 15 - 30 % na celkovej globálnej spotrebe energií v roku 2050. Položme si otázku, aký plyn bude prúdiť v potrubiach po konci éry zemného plynu? Veľa možností na výber nemáme. Vodík je jednou z nich.

• Len prednedávnom Nemecko predstavilo výskumný projekt, tzv. Vodíkový atlas. Jeho cieľom je pomôcť štátu stať sa vodíkovou veľmocou, a tiež poukázať na regionálny pokrok či identifikovať príležitosti a potenciál vodíka v jednotlivých lokalitách.Ako to vidíte s rozvojom takýchto aktivít, ale napríklad aj vodíkových hubov na Slovensku?

Jedným z prvých opatrení Akčného plánu vodíka je analýza jeho budúcej výroby a následne spotreby na Slovensku. Očakávam, že realizáciou tohto opatrenia aj Slovensko dostane svoj vodíkový atlas. Už dnes registrujeme aktivity na vytvorenie prvých H2 hubov v Košiciach, Trenčíne, Hornej Nitre, Trnave a Bratislave. Nielen Nemecko, ale aj celá západná Európa, sú pomerne popredu v zavádzaní vodíkového ekosystému do praxe. Sú teda dobrým príkladom aj pre našu krajinu.

• Už sme načrtli potrebu podpory zo strany štátu a EÚ. Aká podpora už reálne prišla a v čom máme, naopak, medzery?

Podpora pilotných projektov výroby zeleného vodíka na Slovensku už bola realizovaná v rámci výziev SIEA. Uzavretá je už taktiež aj výzva na budovanie prvých čerpacích staníc, pričom sú známe miesta inštalácie dvoch mobilných a dvoch stacionárnych čerpacích staníc na vodík v Trenčíne a Košiciach. Čo tu však chýba je širšia podpora pilotných projektov na strane spotreby. Podporené budú zatiaľ 4 vodíkové autobusy pre Dopravný podnik Bratislava. Vedel by som si predstaviť širšiu podporu napríklad pre autobusy, ale aj pre ťažké úžitkové vozidlá.

Momentálne prebieha povoľovací proces na výstavbu OZE a elektrolyzérov, a tiež na čerpacie stanice na vodík. Prvé stacionárne čerpacie stanice na vodík by mali byť verejnosti k dispozícii už v druhom kvartáli 2023. Výrobne zeleného vodíka koncom roku 2023 a 2024.

• Kde vidíte kľúčové výzvy rozvoja vodíkového ekosystému z pohľadu spolupráce so susednými krajinami, vrátane Ukrajiny?

Ako som už naznačil, Slovensko by malo využiť potenciál budúcej veľkokapacitnej výroby vodíka na Ukrajine a existujúcu plynovú prepravnú sieť, ktorá sa dokáže efektívne a pomerne rýchlo prispôsobiť na prepravu čistého vodíka. Preto je nutné cezhraničné projekty pripravovať už dnes, aby sa po vojne (keď nastane deň +1), mohlo pristúpiť k promptnej realizácii. Susedné krajiny V4 a Rakúsko sú pre nás veľmi dôležité z dôvodu plynových prepojení, ale aj koordinovanej výstavby vodíkových čerpacích staníc na medzinárodných dopravných ťahoch. Nezanedbateľná je aj spoločná politika voči EÚ pri presadzovaní lokálnych špecifík pri nastavovaní európskeho legislatívneho rámca a regulácie.

• Vodík je riešenie využiteľné nielen v doprave, ale aj v priemysle. Ako sa využíva dnes a kde je ešte priestor na jeho využitie u nás na Slovensku?

Povedal by som, že vodík má využitie hlavne v priemysle. Cieľom je prechod z využívania sivého vodíka vyrobeného z fosílnych palív na nízkoemisný z obnoviteľných a udržateľných zdrojov. Veľkou príležitosťou pre vodík je aj prechod výroby ocele z uhlíkovej na vodíkovú metódu, kde vo finále je emisiou len vodná para.

• Aký je časový rámec, aby sa zelený vodík stal cenovo konkurencieschopným a nahradil konvenčný „sivý“ vodík?

Udalosti na Ukrajine urýchlili tempo zavádzania vodíka do praxe. Pre zlacnenie vodíka je potrebné správne nastavenie podpornej politiky EÚ, masovej a automatizovanej výroby vodíkových technológií, zachovanie rastu cien CO2 a prírastok nových kapacít OZE, respektíve zdrojov udržateľnej energie. Pri súčasnom tempe zväčšovania kapacity výrobní elektrolyzérov v EÚ, odhadujem paritu sivého a zeleného vodíka medzi rokmi 2027 až 2030. Všetko však bude závisieť od ceny zemného plynu, z ktorého sa sivý vodík prevažne vyrába.

• Už v predošlých odpovediach ste načrtli, že vodík s batériami sa v praxi môžu efektívne dopĺňať. Ako napríklad?

Budúcnosť je vo vzájomnej synergii batériových a vodíkových technológií. Obidve technológie sa dokážu perfektne dopĺňať a to tak, že na krátke uloženie energie sú vhodné batérie, ale na dlhšie až sezónne zase vodík. Aj vozidlá jazdiace na vodík potrebujú batériu – využívajú prednosti batérie uchovať a dodať energiu v krátkom čase, napríklad pri brzdení a akcelerácii. Vodík zase poskytne vozidlu predĺžený a spoľahlivý dojazd bez ohľadu na ročné obdobie a tiež komfort rýchleho čerpania paliva – zelenej energie.

Existuje viacero ďalších možností. Skvelým príkladom sú napr. hybridné úložiská energie – kombinácia batérie a vodíka. Toto riešenie spája výhody efektívneho krátkodobého uskladnenia elektriny do batérie a dlhodobého uloženia do vodíka. Taktiež, budovanie hybridných nabíjacích a  čerpacích staníc na vodík je nákladovo efektívnejšie než samostatná výstavba. Zároveň, ako ďalšie veľmi efektívne riešenie sa javí aj využitie palivového článku v batériovom elektromobile ako „range extander“.

Výhody spolupráce vodíka s batériami však vidím aj v rámci domácností či komunitných energetických spoločenstiev. Tu sa popri strešnej fotovoltaike, v kombinácii s batériou, v budúcnosti objaví aj obojsmerný palivový článok, ktorý dokáže uskladniť nadbytočnú elektrinu z leta do zimy.

Viac informácií o konferencii Energy Manifest Fórum 2022, panelové témy, speakrov či predaj lístkov nájdete na www.energy-manifest.sk