• čo by pre Slovensko znamenalo odpojenie Ukrajiny od energií
• či sú batérie efektívnou možnosťou na skladovanie energie
• čo musí EÚ a členské štáty urobiť pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami
• ako môžu batérie pomôcť nášmu priemyslu s energiami a či sú prínosom aj pre našu planétu

Okrem toho, Peter Dovhun v rozhovore prezradil aj zákulisie toho, o čom bude, aj s ostatnými odborníkmi (nielen na energetiku), diskutovať na blížiacej sa konferencii Energy Manifest Fórum 2022 už 10. novembra v Bratislave. Lístky sú v predaji na www.energy-manifest.sk

Vašou úlohou, v roli predsedu SEPS, je bezpečnosť a spoľahlivosť nepretržitého toku elektriny do domácností, podnikov aj inštitúcií. Ako vnímate aktuálnu energetickú krízu?

Súčasná situácia na trhu s energiami, je vážna a pre mnohých z pohľadu posledných 30 rokov bezprecedentná. Prináša so sebou nezvyklo vysoké ceny elektriny na denných (spotových) trhoch, no vzhľadom na mnohonásobné zvýšenie cien vstupných surovín potrebných na výrobu elektriny, akými sú plyn či uhlie (oproti roku 2019 - 2020), aj mieru neistoty na trhu podporných služieb. Práve v tejto oblasti v týchto týždňoch SEPS realizuje výberové konanie na ročné kontrakty pre rok 2023. Našim cieľom je zabezpečiť na budúci rok dostatok rezervovanej kapacity podporných služieb. Vďaka nim budeme vedieť zodpovedne regulovať našu elektrizačnú sústavu a zabezpečiť, aby výraz “black out” zostal len v správach zo zahraničia či v učebniciach našich univerzít.

Predstavme si scenár, v ktorom by bola Ukrajina odpojená od energií. Čo by to znamenalo pre Slovensko?

Ak sa pýtate, či by pri prerušení obchodných dodávok elektriny z Ukrajiny na Slovensko došlo k vážnejšej situácii, odpoveď je nie. Objem elektriny z Ukrajiny, od júla tohto roku do októbra, nebola v porovnaní s celkovou spotrebou významná. Ak sa však pýtate na to, čo sa stane v našej spoločnej európskej elektrizačnej sústave, v prípade, že by vďaka pokračujúcim útokom ruskej armády na energetické zariadenia Ukrajiny neboli naši východní partneri schopní regulovať svoju sústavu, na takýto scenár majú naši kolegovia v európskych dispečingoch pripravené konkrétne opatrenia. Od poskytnutia podporných služieb na reguláciu v celom prepojenom priestore (Európa, Ukrajina, Moldavsko), až po postupné odpojenie elektrizačnej sústavy Ukrajiny a Moldavska od zvyšku Európy. Nastavenie týchto procedúr bolo súčasťou opatrení pred núdzovou synchronizáciou týchto sústav v marci tohto roku.

Poďme k batériám. Práve o nich sa začalo hovoriť ako o skvelej možnosti skladovania energie, pričom to ešte pred pár rokmi znelo ako futurizmus. Ako to vidíte dnes?

V súčasnosti poznáme dve praktické technológie slúžiace na skladovanie elektriny. Prvou sú prečerpávacie vodné elektrárne. Na Slovensku máme takúto napríklad na Čiernom Váhu. Tou druhou sú batériové úložiská. Kým tie prvé využívame desiatky rokov, batérie sa momentálne nachádzajú vo fáze škálovania, v prvých rokoch reálneho nasadzovania do prevádzky.

Vzhľadom na plánovaný výrazný nárast nových prerušovaných (intermittent) obnoviteľných zdrojov výroby elektriny, akými sú slnečné žiarenie alebo vietor, sa dostáva otázka uskladnenia elektriny medzi top oblasti pre vedu a výskum. Práve vďaka výskumu posledných rokov dnes poznáme aj ďalšie technológie v štádiu vývoja a testov, ako napr. stlačený vzduch v zásobníkoch zemného plynu, využívanie kinetickej energie a gravitácie v hlbinných šachtách uhoľných baní, či prostredníctvom žeriavov a kladiek vo veľkých priemyselných halách. Ich spoločným princípom je čerpanie lacnej elektriny v čase mimo špičku odberu. Takto “uskladnená” energia sa následne premení, v prípade potreby, na elektrickú. V prípade batériových úložísk získavame elektrinu chemickou reakciou. Ďalšou alternatívou dlhodobého “uskladnenia” energie na dlhší čas, ktorá je v súčasnosti predmetom intenzívneho skúmania hlavne v Európe, je vodík.

Napriek niekoľkým známym technológiám však najväčšou výzvou zostáva dlhodobé skladovanie elektriny. Na rozdiel od plynu, ropy či uhlia, elektrinu nevieme uložiť v bývalom vrte zemného plynu alebo ľudovo povedané, odložiť na poličku. Suma sumárum, pre energetickú bezpečnosť miest, regiónu či krajiny by bolo úžasné, ak by sme vedeli uskladniť počas leta všetku elektrinu vyrobenú zo slnečného žiarenia, a na jeseň a v zime si ju “vybrať”. To je zatiaľ pre nás nemožné. Teda, ak by som chcel byť úplné férový, teoreticky by sme vedeli vybudovať batériové úložisko pre miliónové mesto s kapacitou na niekoľko mesiacov. Žiadalo by si to však veľký priestor (pôdu) a náklady na jeho vybudovanie a prevádzku. Pri súčasných cenách by ale neboli rentabilné.

Transformácia a uhlíková neutralita sú aktuálne jedným z nosných cieľov EÚ. Čo musí EÚ urobiť na ich dosiahnutie a akým spôsobom môžu na jej aktivity nadviazať členské štáty?

Energetika v minulosti bola hlavne o zabezpečení dodávky energie. Jej stabilita a bezpečnosť bola kľúčovou. Pre ekonomiku (štátu alebo kontinentu) bola rovnako dôležitá aj cenová dostupnosť. Vďaka zvyšujúcej sa energetickej efektívnosti a cenovo dostupným energetickým vstupom sme za posledných 100 rokov mohli dosiahnuť exponenciálny rast ekonomík našich krajín i dnešnú životnú úroveň. Popri bezpečnosti dodávok a cenovej dostupnosti však, v posledných desaťročiach, riešime aj jej vplyv na životné prostredie. Pre dosiahnutie klimatických cieľov bude kľúčová spoločná práca, koordinácia a inovácie. Avšak v rovnováhe s bezpečnosťou dodávok, cenovou dostupnosťou, rešpektovaním fyziky a našimi fyzicky reálnymi možnosťami.

A čo Slovensko? Ako sme na tom v tejto oblasti v porovnaní s inými krajinami EÚ?

Elektrifikácia v priemysle, doprave či pri výrobe tzv. zelených molekúl (napr. vodík alebo amoniak) bude kľúčovým pilierom dekarbonizácie. Nárast spotreby si vyžiada aj nárast výrobných, prenosových i distribučných kapacít. S pribúdajúcim množstvom prerušovaných obnoviteľných zdrojov bude potrebné, aby sme dôsledne využívali výhody decentrálneho dizajnu trhu s elektrinou. Ak sa napr. investor rozhodne vybudovať zariadenie na výrobu zeleného vodíka, alebo sa mesto rozhodne využiť pre vykurovanie svojich priestorov veľké tepelné čerpadlo, nová slnečná alebo veterná elektráreň by mala stáť v jeho tesnej blízkosti. Modernizovať, rozširovať a digitalizovať naše prenosové a distribučné sústavy však bude potrebné aj naďalej.

Samostatnou oblasťou energetickej transformácie je a bude zvyšovanie energetickej efektívnosti. Veľká časť skleníkových emisií je dnes generovaná, okrem priemyslu a poľnohospodárstva, v budovách. Ich tepelným hospodárstvom. Čakajú nás naozaj zaujímavé výzvy. A ako hovorí klasik, každá výzva je aj príležitosťou.

Slovensko je priemyselnou krajinou. Dokážu batériové úložiská plnohodnotne pokryť potreby veľkých priemyselných a energetických podnikov?

Tak, ako sa mení a transformuje „veľká energetika“ na úrovni štátu, tak sa bude transformovať aj na nižších úrovniach. To pravdepodobne prinesie potrebu zmeny prístupu účastníkov v energetike od výrobcov, až po spotrebiteľov tak, že riešenia na strane výroby aj spotreby, sa budú prelínať a kombinovať. V prípade veľkých priemyselných a energetických podnikov to bude pravdepodobne znamenať napr. diverzifikáciu výroby (napr. vodná elektráreň si postaví aj fotovoltickú či veternú elektráreň a inštaluje batérie na opačnom konci), priemyselné podniky okrem doterajšej spotreby budú inštalovať aj výrobné zariadenia (OZE a na optimalizáciu svojej energetiky aj batérie). 

Vzhľadom na vlastnosti batérií (doba nabíjania, stabilita a doba vybíjania), teda pravdepodobne nebudú primárnym zdrojom elektrickej energie pre veľkých odberateľov. Vidíme však obrovský priestor pre ich uplatnenie v komplexnom energetickom riešení jednotlivých výrobcov a spotrebiteľov, a to vrátane veľkých priemyselných podnikov. Z pohľadu decentrálnych častí a regiónov vidíme prínos batérií pri udržiavaní rovnováhy v sústave vo forme poskytovania podporných služieb.  

Môžeme už dnes vidieť firmy, ktoré batériové riešenia začali využívať v praxi?

Áno, na Slovensku je už niekoľko konkrétnych priekopníkov a desiatky investičných projektov sú v realizácii a ešte viac v príprave. U nás v SEPS sme radi, že medzi nimi sú aj prví, ktorí sa tento rok zapojili aj do nášho systému podporných služieb.

Na novembrovej konferencii Energy Manifest Fórum 2022 budete s odborníkmi diskutovať aj o regulačnom rámci pre akumuláciu energie. Čo je najdôležitejšie práve v tomto smere?

Pozrime sa na túto otázku očami podnikateľa ako návštevníka konferencie, ktorý si v rámci fabriky postaví fotovoltické panely a elektrinu, ktorú v danom momente nespotrebuje, uloží do batérie. Keďže ho výstavba takéhoto zdroja elektriny a úložiska stojí nemalé peniaze, je prirodzené, že chce, aby sa táto investícia v rozumnom čase vrátila. Prirodzenými otázkami bude “Ako dlho bude trvať vybavenie povolenia o pripojenie tejto technológie?”, “Koľko ma to bude stáť?”, “Ak si elektrinu vyrobím, uskladním a spotrebujem u seba, je prirodzené očakávať, že nebudem z tejto elektriny platiť žiadne iné poplatky distribučnej sústave?”. Ak podnikateľ, ktorý postaví zdroj akumulácie ako nástroja na poskytovanie služby pre konkrétnych klientov (jednotlivých organizácií či celých bilančných skupín), bude sa pýtať na to, či mu legislatíva a regulácia vytvára transparentné a predikovateľné prostredie, ktoré určuje jasné povinnosti a práva. Nielen jeho, ale aj všetkých účastníkov trhu.

Pre distribučné spoločnosti a prenosovú sústavu je dôležité vedieť aj to, či ich náklady na investície a prevádzku budú zohľadnené v príslušných tarifách a poplatkoch. Pretože tak, ako má investor záujem o čo najrýchlejšiu návratnosť jeho investície, regulované subjekty majú záujem udržať rovnováhu v systéme. Som presvedčený, že nikto z nás, kto zo svojich peňazí platí účet za elektrinu nechce, aby boli výnosy zo systému privatizované a náklady vybraných jednotlivcov socializované, delené medzi nás všetkých. Tak ako k tomu dochádzalo v minulosti.

Slovenský regulátor v sieťových odvetviach (ÚRSO) pripravuje pravidlá trhu a príslušných regulačných vyhlášok už dlhšiu dobu. Je skvelé, že v rámci týchto príprav pozýva všetkých účastníkov trhu a otvára diskusiu. Pre Slovensko a všetkých účastníkov trhu s elektrinou bude určite prínosné, že budeme mať jasné, férové a motivujúce pravidlá na rozvoj vo všetkých oblastiach, vrátane akumulácie.

Dotknime sa na záver environmentálnej otázky. Je v energetickej praxi možné dať batérii druhý život či využiť batérie ako zdroj flexibility pre podporné služby?

Ak budú batérie inštalované aj na trh s regulačnou elektrinou, teda využívané na poskytovanie podporných služieb formou flexibility, určite pomôžu rozšíriť portfólio technológií zúčastnených v regulačnom rámci. Na Slovensku je to v tomto smere nová technológia. V súčasnosti o poskytovanie podporných služieb z batérie na Slovensku prejavila záujem jedna spoločnosť. Ide o samostatnú batériu s inštalovaným výkonom 1,2 MW a už bola úspešne certifikovaná a poskytuje podporné služby pre SEPS. V budúcom roku sa pripravujú na spustenie ďalšie projekty, ktoré pre SEPS budú poskytovať podpornú službu typu FCR (Frequency Contaiment Reserv). Batérie už fungujú v oblasti poskytovania podporných služieb v zahraničí, vrátane Česka, kde už majú viacero takýchto zdrojov, najmä v kombinácii so zariadením na výrobu elektriny.

Viac informácií o konferencii Energy Manifest Fórum 2022, panelové témy, speakrov či predaj lístkov nájdete na www.energy-manifest.sk