Spišská borovička je spolu so svetovými „velikánmi“, ako víno pochádzajúce z oblasti Champagne, brandy z oblasti Cognac či whisky zo Škótska, zapísaná v európskom zozname produktov, ktoré smú nosiť pečať Chráneného zemepisného označenia. Toto označenie, ktoré, mimochodom, nájdete na fľaši v podobe modro-žltej pečiatky pripomínajúcej slnko, je znakom najvyššej kvality. Zákazníkom hovorí, že produkt je zaručene pravý, vyrobený podľa tradičných receptúr, z regionálnych surovín a vo svojej krajine má významný status..
Výrobcov zas chráni pred falšovaním či znižovaním kvality. Tú zaisťujú prísne podmienky udeľovania tohto označenia a pravidelné kontroly jeho dodržiavania.
Tradícia stará viac ako tri storočia
Písal sa rok 2003, keď Slovensko v rámci prístupových rokovaní pred vstupom do EÚ požiadalo o zápis zemepisných označení pre viac ako deväť rôznych tradičných na území Slovenska vyrábaných liehovín. Len jedna z nich, a to Spišská borovička, získala počnúc rokom 2008 štatút chráneného zemepisného označenia zapísaného do Registra Európskej únie.
Prísne pravidlá zápisov chránených zemepisných označení určené Európskou komisiou kladú dôraz na fakt, že pri výrobe Spišskej borovičky sa vychádza z tradičnej receptúry starej stovky rokov a používajú sa pri nej výhradne suroviny pochádzajúce výlučne z vymedzenej zemepisnej oblasti regiónu Spiš, a to kvalitný obilný lieh, borovičkový destilát z plodov borievky obyčajnej a upravená pitná voda, ktorá navyše pochádza z podtatranských prameňov spišského regiónu, pričom kompletná výroba Spišskej borovičky prebieha výlučne v Spišskej Pálenici.
Pre nesplnenie prísnych podmienok zápisu v Registri chránených zemepisných označení zostala zo Slovenska zapísaná len Spišská borovička.
Borovička: tradičná značka kvality zo Spiša
Záznamy o výrobe borovičky v Spišskej Belej sa zachovali z roku 1778 a už vtedy sa zdôraznila jej vynikajúca kvalita. Tradícia produkcie je však podstatne staršia a udržala sa až do polovice 20. storočia. V druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia sa spájala najmä s menami ako Kleinberger, Gabriel, Gretzmacher či Gréb.
Zaujímavosťou je, že v starých publikáciách z 18. a 19. storočia sa výroba borovičky v rámci niekdajšieho horného Uhorska (dnešné Slovensko) vždy spájala so Spišom. To znamená, že sa o nej nikdy nepísalo všeobecne ako o borovičke z Uhorska, ale ako o spišskej borovičke. Toto bol pritom jeden z argumentov, prečo jej EÚ v roku 2008 udelila Chránené zemepisné označenie.
Väčší význam pre Spišskú borovičku, ktorú poznáme dnes, však mala až likérka, postavená v meste Stará Ľubovňa liehovarníckou rodinou Morgenbesserovcov v 20. rokoch 20. storočia. Tá tu do znárodnenia majetkov produkovala rôzne druhy alkoholických nápojov.
No a na ich tradičnú receptúru, avšak s najmodernejšou technológiou pri výrobe, nadviazala v novodobej histórii staroľubovnianska rodinná spoločnosť GAS Familia. Tej sa navyše podarilo pre Spišskú borovičku a ovocné destiláty získať certifikáciu KOSHER kvality, ktorá potvrdzuje ich mimoriadnu akosť.
Dohľad nad každou bobuľou určenou na výrobu koňaku
Faktom je, že drvivá väčšina Európou chránených alkoholických nápojov má svoj pôvod starý desiatky, niekedy až stovky rokov. Na svoje zápisy v zozname museli dlho čakať a dôvod zápisu riadne zdokumentovať. Platí to pre Spišskú borovičku, ako aj pre iné svetovo známe destiláty, ako napríklad brandy z oblasti Cognac.
Koňak, ako ho väčšina z nás pozná, je považovaný za jeden z najkvalitnejších druhov brandy. Pri jeho výrobe platia prísne špecifiká – pôvod hrozna musí pochádzať iba z oblasti Cognac na západe Francúzska.
Už v roku 1909 si Francúzi pre koňak vydobyli ochranný názov a v tom istom roku vláda vymedzila územie, na ktorom sa môže pestovať vinič určený na jeho výrobu. Ide o 80-tisíc hektárov viníc, pričom objem vína určeného na destiláciu je dopredu stanovený a štátom kontrolovaný.
Koňak je špecifický dvojitou destiláciou v kotlíkoch a procesom zrenia v špeciálnych dubových sudoch. Duby na výrobu sudov pritom musia byť aspoň 80 – 100 rokov staré a musia rásť v oblasti Limousin a Tronçais v strednom Francúzsku.
Keď štandard whisky stanovuje zákon
Prísnym pravidlám sa podriaďuje aj produkcia škótskej whisky. Jej história siaha do 15. storočia, keď sa prvýkrát spomína v kráľovských účtovných knihách.
Mních John Cor z opátstva Lindores Abbey zaznamenal 1. júna pred 520 rokmi dodávku ôsmich balení jačmenného sladu na destilovanie aqua vitae, alebo vody (nápoja) života, pre panovníka. Z tohto názvu sa vyvinulo pomenovanie whisky.
Kvalitatívny štandard škótskej whisky stanovuje škótsky zákon. Ten hovorí, že whisky musí byť pálená v Škótsku z vody a zo sladového jačmeňa, v dubových sudoch musí zrieť minimálne tri roky – rovnako na škótskom území – a nesmie obsahovať iné prísady ako vodu s karamelovým farbivom, pričom obsah alkoholu zároveň nesmie byť nižší ako 40 percent.
Zaujímavosťou je, že v krajine sa nesmie vyrábať žiadny iný druh whisky. Táto zákonom chránená tradičná receptúra umožňuje zachovanie najvyššej kvality, vďaka čomu je chránená Úniou. A to aj napriek nedávnemu brexitu.
Tradícia, kvalita a regionálnosť
Systém ochrany mimoriadnych regionálnych produktov zemepisným označením prijala Európska komisia ešte v roku 1992. Dodnes sa v zozname chránených výrobkov nachádzajú stovky produktov z rôznych zemepisných oblastí a štátov. Hrdí sa ním aj talianska Grappa či grécke Ouzo. Zo slovenských liehovín je to, ako sme už spomenuli vyššie, len Original Spišská borovička vyrábaná spoločnosťou GAS Familia v Spišskej Pálenici.
.
PRÍĎTE SA POZRIEŤ AKO VZNIKÁ BOROVIČKA
Ak vás zaujíma, ako vyzerá proces výroby nášho národného nápoja, máte možnosť nahliadnuť do priestorov Spišskej Pálenice. Prehliadka s odborným výkladom vám poodhalí proces výroby Original Spišskej borovičky. Súčasťou prehliadky pálenice je aj možnosť riadenej degustácie produktov. Registrovať sa môžete tu: https://spisskapalenica.sk/produkt/rezervacia-prehliadky