BRATISLAVA, 24. mája 2022 – Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru vyhlásila celoslovenskú súťaž Zelená strecha roku 2022. Cieľom súťaže je ukázať krásu a funkčnosť vegetačných striech pre životné prostredie v našich mestách a obciach. Zelené strechy sú adaptačným opatrením, ktoré napomáha zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy. Zapojiť sa do súťaže budú môcť realizátori zelených striech, architekti, developeri ale aj jednotlivci. Partnermi projektu je AGRO CS Slovakia, a.s, ASB.sk, portál ARCHINFO a HN.
Súťažiť sa bude v dvoch kategóriách a to, zelená strecha na rodinnom dome a zelená strecha na verejnej budove. Prihlásiť sa bude možné do 19.6.2022. Následne budú súťažné diela hodnotené porotou zloženou z architektov, zástupcu českej odbornej sekcie Zelené střechy, zástupcu Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva a porotcu prisľúbila aj Slovenská agentúra životného prostredia. Za svojho favorita bude môcť hlasovať aj laická verejnosť na web stránke asociácie. Toto verejné hlasovanie bude prebiehať od 1.7. do 31.8.2022. Víťazi súťaže budú vyhlásení na medzinárodnej Konferencii zelené strechy na jeseň v Bratislave.
Zelená strecha je živou plochou, ktorá sa stáva útočiskom pre hmyz, vrátane včiel, zvyšuje biodiverzitu, efektívne zadržiava prívalovú dažďovú vodu, zachytáva prach a CO2, avšak v prvom rade pomáha znižovať teplotu v rozhorúčených mestách. „Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov: kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80 ⁰C, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30 ⁰C,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.
Chýbajú zákony a politiky
V oblasti rozvoja zelených striech sme úplne na začiatku cesty. „Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími „zelenými“ krajinami iba 300 až 400-tisích metrov štvorcových zelených striech, ktoré v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa Branislav Siklienka. Výzvou sú podľa neho napríklad čísla z Českej republiky, kde len predvlaňajší ročný prírastok zelených striech predstavoval 312 tis. m2. Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých zhruba 1,9 milióna m2 striech. Česká republika dotačne podporuje inštalovanie zelených striech. Podľa typu zelenej strechy, je možné čerpať z dotačnej schémy Nová zelená úsporám od 28 do 40 EUR na meter štvorcový.
Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje. Vláda totiž v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030 Problém je však aplikácia adaptačných opatrení zo strany samospráv. Vo väčšine prípadov sa dané opatrenia nevyžadujú.
Mestá ušetria na kalamite a zlepšia kvalitu života
Okrem štátu a širokej verejnosti sú pre Asociáciu partnermi Slovenská agentúra životného prostredia, stavebné a architektonické fakulty, architekti, developeri, stavebníci, záhradníci. Kľúčovým partnerom sú však samosprávy. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela Asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu.
A platí to aj pre Bratislavu, ktorej magistrát má vcelku kvalitnú a prepracovanú ekologickú stratégiu. „Na škodu však je, že Územný plán hlavného mesta prekvapivo za zelenú strechu považuje len plochu nad podzemnými garážami, ale nie samotnú strechu. Tým, že sa developerom vegetácia na budove nezapočítava do koeficientu zelene, nemotivuje ich to do budovania živých zelených striech. Veľmi by pomohlo, aby sa k stanovenej povinnosti vybudovania zelených plôch mohli započítať aj samotné zelené strechy,“ konštatuje Branislav Siklienka.
Svetové metropoly zelené strechy vo veľkom budujú s úmyslom šetriť nie len zdravie obyvateľov, infraštruktúru, ale aj mestský rozpočet, pretože znižujú dopad kalamít. „Už roky sme, napríklad v Bratislave, po prudších letných búrkach často svedkami zaplavených podjazdov, či celých úsekov ciest. Významne k tomu prispievajú práve strechy stavieb, ktoré rovnako ako spevnené plochy veľmi rýchlo posielajú vodu do kanalizácie. A tá, logicky nestíha. Už desaťcentimetrový substrát vegetačnej strechy pokrytý vhodnými rastlinami pritom dokáže v prípade prívalových dažďov jednorazovo zadržať 20 až 50 milimetrov zrážok. Aj to je argument, prečo by sa mesto malo ich budovanie všemožne snažiť,“ vysvetľuje Branislav Siklienka.
