V období masového rušenia podujatí nielen zákazník, ale aj organizátor ocenia spoľahlivého partnera, ktorý je schopný pružne reagovať na zmeny trhu a prichádzať za pochodu s funkčnými riešeniami. Bezprostredné zážitky online zábava nezastúpi a raz sa brány koncertných hál či divadelných sál otvoria. Ticketportal preto „nespí“ ani v čase kultúrneho lockdownu. Firma potvrdzuje svoju pozíciu technologického lídra v segmente a intenzívne vyvíja nástroje na podporu férového predaja, medzi inými napríklad biometrické vstupenky.
Dnes je kúpa vstupenky záležitosťou zopár kliknutí, ako to vyzeralo v čase, keď ste začínali?
V roku 1998 ma oslovil kamarát, aby som mu pomohol vyrobiť webovú prezentáciu s fotografiami k muzikálu Pomáda. Súčasťou webu bol aj základný mailový formulár, cez ktorý mohli ľudia poslať objednávku. Ostatné sa potom vybavovalo osobne alebo telefonicky. Jedinou treťou stranou bol vtedy Dr. Horák, ktorý sa po revolúcii stal centrom kultúrnych aktivít. Keď po dvoch rokoch muzikál skončil, s chalanmi-programátormi sme sa zhodli na tom, že by bolo fajn vymyslieť univerzálnejší, komplexnejší systém ticketingu.
Predaj cez internet alebo platba kartou v tom čase u nás neexistovali. Prvé vstupenky sme tlačili na papier A4 na laserových tlačiarňach, vďaka čomu sme mohli ľahko a rýchlo otvárať predajné miesta. Tento rozvoj začal byť zaujímavý aj pre organizátorov, ktorí odrazu nemuseli predávať lístky na jednom mieste, ale na desiatich alebo pätnástich. Neskôr sme prišli na to, že by bolo rozumné dávať vstupenky ako ceninu, tak sme zacielili na tlačiareň cenín a vznikol náš prvý chránený papier s vodotlačou a s linkami. Rovnakým štýlom tlačíme dodnes.
Samotné meno Ticketportal naznačuje technologické vizionárstvo, „portál“ si dnes spájame predovšetkým s internetovou terminológiou. Pamätáte si ešte na genézu tohto názvu?
Názov sme vymýšľali asi štyria a celé sme to brali ako istú bránu alebo vstup. Ak si dobre pamätám, pri prípravách niekto z nás dokonca aj nakreslil gotickú starodávnu bránu ako vstup do niečoho nového. Predaj lístkov bol pre nás však v začiatkoch len vedľajší produkt. Chceli sme vytvoriť softvér, ktorý dokáže digitalizovať predaj vstupeniek, dokonca sme išli tak ďaleko, že sme si dali za cieľ dať ľuďom možnosť výberu miesta v hľadisku. Bolo to síce na tú dobu smelé, ale podarilo sa nám to.
Nie všetky smelé idey ale končia úspechom. Inovácie narážajú na zvyky a tie sa búrajú len veľmi ťažko. Stretli ste sa niekedy s tým, že vaše riešenia až príliš predbehli dobu?
Pravdaže. Okrem spomínaného výberu miesta v hľadisku sme sa snažili zaviesť bezkontaktné čipové karty. Vymysleli sme na to špeciálnu značku, dali vyrobiť asi desaťtisíc čipových kariet, no asi po polroku komunikácie s ľuďmi sme pochopili, že sme začali s niečím, čo bolo v tom čase pre česko-slovenský aj maďarský trh číre science-fiction. Bola to veľká vec, ktorú kultúrne trhy neboli schopné absorbovať. Zopár kariet sme medzi našich klientov umiestnili, no v globále ich máme z desiatich tisíc dnes na sklade asi osem. Používame ich v zime ako škrabky na autá. V ostatných rokoch už čipové karty štandardne fungujú ako permanentky. Vtedy, keď sme to zavádzali my, sme boli v Európe úplne prví.
Na druhej strane, lepšie byť prvý ako posledný, nie?
Súhlasím. Pozitívom je, že sme sa experimentovaním veľa naučili. Keď potom prišiel nástup mobilných telefónov a NFC čipov, technológie a softvéry sme už mali pripravené. Dnes tak vieme akúkoľvek čipovú kartu použiť ako vstupenku.
Môžeme si priblížiť aj ďalšie inovácie z vašej „dielne“?
Zlomovým prvkom začalo byť presadzovanie mobilov a mobilných aplikácií. Tam sme si išli vlastnou cestou. Aplikáciu máme, funguje a sme radi, že sa stále viac rozširuje a dostáva medzi ľudí. Keďže je však mobilných aplikácií tak veľa, otázkou do budúcna zostáva, či nepostačí rozhranie ako apple wallet alebo android peňaženka, ktoré sa bude používať ako vstupenka. To dnes ešte neviem predikovať. Pravdou však je, že samotné mobilné aplikácie sú pre kultúru a ticketing dôležité.
Nemenej dôležité je pracovať na inováciách riešiacich nedostatky ticketingového biznisu. Najväčší problém nám spôsobuje takzvaný secondary market, prepredaj lístkov za horibilné sumy. Takéto kšeftovanie navyše ochudobňuje umelcov, ktorí tak prichádzajú o veľké tržby. V súčasnej dobe je to pre nich ešte o to zložitejšie, lebo budú s koncertmi zrejme nabiehať len veľmi pomaly. Už od minulého roka sa pohrávame s viazaním vstupeniek na biometrické dáta človeka. Aby ich ľudia nemohli bez súhlasu organizátora alebo umelca len tak ďalej predať a aby neunikali peniaze smerom k priekupníkom.
Na to je v ďalšom kroku naviazané aj to, že ako celý trh budeme postupne prechádzať na vstup na podujatia cez turnikety, ktoré budú dané biometrické dáta kontrolovať. Ľudí budeme na akcie vpúšťať na základe ich tvárí alebo odtlačkov prstov. Technológiu máme pripravenú a keď svet opäť nabehne do normálu, sme pripravení spustiť ju.
Online čítacie zariadenie
Súčasťou „nového normálu“ v biznise bude aj nevyhnutnosť digitálnej transformácie firiem. Je na ňu Ticketportal pripravený?
Ostatné dva mesiace nám otvorili nové dvere. Zistili sme, že mnohé veci vieme manažovať na diaľku. Cítime však, že biznis, ktorý robíme, je touto krízou mimoriadne postihnutý. Bez ohľadu na to, že dnes celý svet rieši svoje veci cez digitálne platformy ako YouTube, Instagram a podobne, isté je, že živý koncert je a vždy bude pre človeka nenahraditeľný. To sa nezmení. Rovnako vnímam aj vystúpenia klasickej hudby alebo divadlá. Z dlhodobého hľadiska musia fungovať v tom starom režime bezprostredného zážitku, kde budú ľudia fyzicky prítomní.
Čo sa týka vnútorných procesov, riadenia a manažmentu firmy, to sa postupne mení. Od začiatku sme fungovali na bázu internetu a elektronickej komunikácie, celý náš systém je programovaný ako online. Aj preto si uvedomujeme, že musíme viaceré interné veci, ako napríklad vnútornú firemnú komunikáciu, ešte viac prepracovať. Smerom k ľuďom a ku klientom je to bezproblémové, tam to dnes hladko beží na fungujúcej online platforme.
Ako by ste zadefinovali pozíciu Ticketportalu na trase medzi zákazníkom a zážitkom? Mnohí vás majú zafixovaných ako firmu zabezpečujúcu vstupenky, no váš záber je, predpokladám, širší.
Ticketportal sa v maximálnej miere snaží pomáhať organizátorom. Je to nielen otázka predaja vstupenky, ale aj napríklad autorizácie pri vstupoch, keďže máme vlastné turniketové brány, ktoré prenajímame. Stávame sa tiež zbehlejšími v právnych záležitostiach. Či už ide o neúčasť na podujatí, alebo nebodaj zranenie. Máme dobré vzťahy aj s poisťovňami, aby sa ľudia mohli poistiť proti neočakávaným udalostiam. Okrem toho riešime tiež kompletný marketing podujatí.
V neposlednom rade je to finančná pomoc, ktorou sa snažíme podporiť organizátorov v ich začiatkoch. Keďže väčšina zahraničných kapiel vyžaduje platby dopredu, minimálne vo výške určitých percent, chceme podržať menej skúsených organizátorov, ktorých to môže pri usporadúvaní koncertov alebo festivalov zaskočiť.
Fungujeme ako istý garant, že akcia sa uskutoční a prebehne presne tak, ako má. Dnes sa teda zaoberáme širokou škálou služieb a vecí, dohliadame na celý proces od konceptu podujatia až po spokojnosť ľudí, ktorí sa ho zúčastnia.
Ticketingový trh je rýchly a dynamický, nepripadáte si po takmer dvoch dekádach existencie medzi mladšou konkurenciou pristaro?
Poviem to tak, že urobiť dnes ticketingovú stránku, cez ktorú sa budú predávať lístky, nie je zložité. Problém ticketingu je však komplexný, sú tam aj iné, vedľajšie náležitosti, ktoré treba zabezpečovať. To už nie je také jednoduché. Preto som niekedy smutný, ak niektorí ľudia vnímajú Ticketportal ako zastaraný, takzvaný old ticketing, čomu ja hovorím starý slon, kým nové a mladé firmy s krásnymi webmi sú tie cool.
Skutočnú hodnotu však dokonale preverila až táto kríza. Keď je toľko veľa zrušených podujatí, starý ticketing je dobrý v tom, že sa môže opierať o bohaté skúsenosti a know-how. Vieme, ako eventom reálne pomôcť a zabezpečiť všetko, čo nepredvídané situácie vyžadujú.
Atmosféra koncertu
Ako firma máte devätnásť rokov, symbolicky ste teda len jeden rok dospelí, ale v kontexte udalostí uplynulých mesiacov ste museli chtiac-nechtiac dozrieť expresne. Ste spokojný s tým, ako čelíte koronakríze?
Náš biznis do značnej miery závisí od tretích strán, ktoré nemáme od kontrolou. V tomto prípade sú to dokonca dve od nás nezávisiace veci. Jednou sú umelci, domáci a zahraniční, druhou je štát a právo. Pri oboch nevieme predpovedať, ako sa zachovajú. Tak zatiaľ čakáme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Určite však nečakáme pasívne. Zefektívnili sme operatívne procesy a nadviazali zaujímavé spolupráce, zohľadňujúce špecifiká nového režimu, ktorý vyžaduje sociálny odstup. Využívame pri tom jednu technológiu, ktorú máme dokonca chránenú. Ide o špeciálny druh akcie, kde ľudia na základe hry určujú cenu vstupenky. Teraz to v Česku začali využívať divadlá, ktoré môžu dnu vpúšťať zatiaľ len obmedzený počet ľudí. Takto optimalizujú ceny vstupeniek a získavajú pre seba peniaze potrebné na ďalší chod.
Keď svet dočasne stojí, je to dobrá príležitosť pozrieť sa dozadu a dopredu. Ktoré z kariérnych momentov sú pre vás osobne najpamätnejšie a aké sú vaše ambície do budúcnosti?
Za ostatných desať rokov máme na konte takmer 60 miliónov predaných vstupeniek, no asi najväčšiu radosť sme zažívali počas 43 minút, keď sme predali rekordných 55 000 lístkov na český koncert Eda Sheerena. Boli sme jedinou spomedzi európskych ticketingových spoločností, ktorá ten obrovský nápor ustála bez technického kolapsu.
Vždy sa snažíme nachádzať riešenia, ako robiť veci lepšie a rýchlejšie. Dlhé roky sme žili na našom starom-dobrom softvéri, ktorý sa od začiatku síce stále vyvíjal, no už čoskoro by sme ho radi nahradili úplne novým ticketingovým systémom. Ten je postavený na progresívnejších technológiách a plne reflektuje nastupujúce zmeny paradigmy ticketingového biznisu. Už teraz sa teším, ako ho budeme postupne uvádzať do obehu.
Hlad po bezprostredných zážitkoch silnie v ľuďoch každým dňom. Na čo sa vám najväčšmi zbierajú chute?
Som športovo orientovaný, preto mi veľmi chýba hokej. Ten mám rád, chodím sa naň pozerať a keďže som Bratislavčan, fandím Slovanu. Čo sa týka koncertov, tešil som sa na oslavu 20. výročia kapely Desmod a v januári uvažujem aj nad Inekafe, rád totiž podporujem slovenské a české skupiny.
Nehrozí, že spohodlnieme a privykneme si na sledovanie podujatí prostredníctvom obrazoviek?
Obecenstvo umelcov či športovcov nabíja pozitívnou energiou. Hoci je tu generácia mladých ľudí, ktorí fičia na sociálnych sieťach, aj oni majú svoje idoly, ktoré ich nútia vyjsť z ulity a prísť na tú-ktorú akciu. Energia, ktorá medzi umelcami či športovcami a ich fanúšikmi pri živých podujatiach vzniká, je nenahraditeľná. Preto sa ani nedá v plnom rozsahu digitalizovať či zautomatizovať. Som presvedčený, že keď bude opäť bezpečné reštartovať zážitkovú ekonomiku, ľudia si po dočasnej deprivácii vychutnajú účasť na podujatiach tak, ako nikdy predtým. Hodnota kvalitného zážitku ešte stúpne.
(PR)