Dá sa povedať, že obe krajiny sa od seba líšia, tak ako je to len možné. Prvá z nich, Nórsko, má ekonomiku postavenú na vývoze ropy, kým tá druhá, Čína, musí kvôli absencii prírodného bohatstva takmer všetku ropu dovážať.
Nórsko je príkladom krajiny s fungujúcim a pevným demokratickým systémom, kým Čína sa hrdo hlási k „socializmu s čínskymi charakteristikami“.
Aj napriek týmto zásadným rozdielom, obe krajiny spája pokrok, ktorý dosiahli v bezhotovostných platbách. Obe majú veľmi blízko k zbaveniu sa akejkoľvek potreby používať hotovosť.
V Nórsku darujete už aj príspevok miestnemu kostolu cez mobilnú aplikáciu
Od Nórska ako vyspelej rozvinutej krajiny by sa dalo očakávať, že bezhotovostné platenie by nemalo byť problémom. Rozšírené je používanie debetných a kreditných kariet, bezhotovostným platbám však dominuje platforma Vipps, ktorá umožňuje prijímať finančné prostriedky od rodiny a priateľov, dary alebo akékoľvek platby na základe toho, že platiteľ zadá do aplikácie vaše telefónne číslo, ktoré je spárované s vaším bankovým účtom. Nevýhodou služby však je, že ju môžu využívať iba osoby s bankovým účtom v ktorejkoľvek z nórskych bánk.
Kým na Slovensku sa podobná iniciatíva veľmi neuchytila, v Nórsku sa teší extrémnemu úspechu už od roku 2015. Využívajú ju tam všetky vekové kategórie. Aplikácia je pohodlná napríklad keď sa potrebujete vyrovnať s priateľmi za nakúpené občerstvenie alebo zaplatené ubytovanie. Pri Vipps nemusíte zadávať prevodový príkaz a čakať na spracovanie transakcie, stačí poznať príjemcove telefónne číslo.
Pravdepodobne ste si práve povedali, že nejde až o tak veľmi prevratný vynález. Rozsah jeho aplikovateľnosti v spoločnosti s tak vysokou mierou dôvery medzi ľuďmi, akú má Nórsko, však dokáže prekvapiť.
Úsmevnú situáciu som zažila počas krstu nových prírastkov do mojej nórskej rodiny. V protestantskom kostole v malom mestečku na juhu Nórska s približne 4 600 obyvateľmi už tradičné zbieranie príspevkov na chod farnosti do kasičky dopĺňa možnosť zaslať finančný dar prevodom cez aplikáciu Vipps. V spoločnosti, v ktorej už takmer nikto nenosí hotovosť, farnosť za účelom vlastnej záchrany musela „naskočiť“ na spoločenský trend a umožniť bezhotovostné zasielanie finančných prostriedkov.
Najväčší šok som zatiaľ v Nórsku ohľadom platenia zažila v dedinkách pri fjordoch lokalizovaných na západe krajiny. Keď sme s partnerom prechádzali popri diaľnici smerujúcej do tejto oblasti, upútali ma stánky s domácim ovocím, zeleninou, muštami a podobnými produktmi, pričom ani pri jednom z nich nestál predajca. Prišlo to zvláštne iba mne, partner iba skonštatoval, že ľudia sú drahí a státie pri stánku je neefektívny spôsob trávenia času. Vysvetlil, že predajcovia radšej umiestnia vedľa tovaru papier obsahujúci informáciu o jeho cene a o telefónnom čísle predajcu, na ktorý môže kupujúci zaslať platbu prostredníctvom aplikácie Vipps.
Rovnaká situácia nás čakala po ubytovaní sa v jednej z dedín umiestnených pozdĺž fjordov. V dedinách boli všetky stánky s domácou produkciou bez ľudí, nákup je možný iba prostredníctvom už spomínanej aplikácie.
Ceny tovaru a číslo, na ktoré je potrebné poslať finančné prostriedky pri ich kúpe
Nedalo mi nezamyslieť sa nad tým, za koľko rokov bude mentalita ľudí na Slovensku na takej úrovni, aby košíky nezostali prázdne bez toho aby predajcovi prišli zodpovedajúce platby za tovar.
V Číne platia hotovosťou už iba cudzinci
Keď som do Číny prišla prvýkrát v roku 2014, celý polrok môjho štúdia som strávila platením hotovosťou. Platobné karty v krajine v tom čase takmer nikto nepoužíval a alternatívne možnosti platenia vôbec neexistovali.
V roku 2019 prebieha už prevažná väčšina platieb bezhotovostnou formou prostredníctvom platforiem Alipay a WeChat. Platiť cez tieto aplikácie bežne vidieť aj 80-ročné dôchodkyne, ktoré nemajú žiadny problém so skenovaním QR kódov na svojich najnovších iPhonoch. Pre nás nepredstaviteľné, pre Číňanov, dokonca aj tých z najodľahlejších oblastí, je to však každodenná realita.
Drobné občerstvenie z nápojových automatov, lístky na metro, taxík, či ovocie na miestnom trhu, to všetko si v Číne kúpite cez QR kód. Keď som na pošte v Číne posielala balík na Slovensko, predo mnou v rade stál Američan, ktorý sa snažil neúspešne zaplatiť hotovosťou.
Po takmer polhodinovej snahe predavačky získať od okolitých obchodníkov dostatok hotovosti na výdavok zákazníkovi, ho predavačka s veľkým ospravedlnením poslala domov, s tým, že nemá hotovosť, nakoľko jej ňou už nikto celé týždne nezaplatil.
používateľské rozhranie aplikácie WeChat
V platení bezhotovostne sú Číňania svetovými priekopníkmi, platobné karty sa tu ale nikdy neuchytili a Čína ich používanie vlastne úplne preskočila. Bankomaty sa stávajú čoraz nepotrebnejšie a dochádza k ich postupnému odstraňovaniu.
Čína ale zachádza ešte ďalej a rozsiahlo zavádza systém platenia prostredníctvom technológie rozpoznávania tváre. V mnohých supermarketoch v Číne je už možné zaplatiť iba tým, že prejdete cez terminál, ktorý Vám nasníma tvár.
Následne priradí vašu tvár k vašej identite a bankovému účtu, spáruje platbu a vy odchádzate za menej ako minútu so zaplateným tovarom. Technológiu už začali testovať aj v metre v meste Shenzhen, kde ľuďom pri prejdení cez terminál na rozpoznanie tváre automaticky stiahne z účtu platby za cestovné lístky.
Spomínané platenie cez rozpoznanie tváre je zatiaľ možné iba pre čínske obyvateľstvo. Cudzinci sa musia spoliehať na to, že im prinesenú hotovosť akceptuje nejaký dobrosrdečný obchodník. Tí šťastnejší majú v Číne čínsky bankový účet, ktorý im umožňuje realizovať platby prostredníctvom skenovania QR kódov cez aplikáciu WeChat tak ako domácemu obyvateľstvu. Získať takýto účet je ale pre cudzinca v Číne veľmi náročné a je prakticky nemožné ho získať na turistické víza.
Po návrate z Číny si vždy zúfam, že sa pri niektorých drobných platbách na Slovensku nezaobídem bez hotovosti. Systém, na ktorý som zvyknutá v Číne, v ktorom cez jednu platformu zaplatím účet za energie, mobilný telefón, objednám a zaplatím taxík, zabezpečím a zaplatím opravára do domu a desiatky ďalší záležitostí, je extrémne pohodlný. Desí ma na ňom ale to, že všetky informácie o mojej online aktivite (priateľoch, kontaktoch, histórie prehliadania ako aj moje kompletné nákupné správanie) končí u jednej spoločnosti (resp. dvoch, ak využijem obe dostupné platformy), ktoré tieto informácie poskytujú čínskej vláde.
Je možné argumentovať, že aj v podpomienkach Slovenska si vďaka vernostným kartám a bezhotovostným platbám dokážu obchodníci a banky vyskladať o užívateľoch celkom obsiahly užívateľský profil, dôležitým rozdielom je ale to, že tieto informácie priamo nevstupujú do oficiálneho registra, ktorý ich dokáže využiť na to, aby kontroloval naše osobné životy.
Som zástancom bezhotovostných platieb, nakoľko verím, že prispievajú k zvyšovaniu pohodlia a kvality života. Je ale potrebné zabezpečiť stav, v ktorom nezačnú vplývať na ich zhoršovanie. Rovnováha je veľmi dôležitá.
Autorom článku je Michaela Královičová unitedlife.sk
(PR)