Pochádza z Azerbajdžanu a na Slovensku žije už 12 rokov. Aká bola cesta na Slovensko? Kedy sa rozhodla zasvätiť svoj život bohu? Aké sú najväčšie mýty o saleziánskych sestrách ? Na tieto a mnohé ďalšie otázky prišla do štúdia Brainee prezradiť sestra Lamiya.
Sú aj ostatné sestry také ako ty, či stretávaš sa s nepochopením vo svojich radoch, keďže často vystupuješ na sociálnych sieťach?
Ja nerobím nič, čo by som nemohla robiť. Niektorým možno ten štýl mojej komunikácie nesedí ale sestry ma podporujú a sú práveže rady, že sa viac približujem mladým a vyvraciam rôzne mýty a predsudky, ktoré ľudia majú.
Je niečo, čo si myslíš, že by sa malo v cirkvi zmeniť, aby sa priblížila viac mladým ľuďom?
Mladí ľudia majú radi autentickosť a úprimnosť a keby sme takto autenticky žili a na nič by sme sa nehrali, tak viac ľudí by nás možno prijalo. Niekedy sa mi napríklad nechce modliť a keď to ukazujem, tak je to také sympatické.
Používaš nadávky?
V rámci takej slušnosti aj áno. Za volantom napríklad. Ale zas nepoužívam úplne najhoršie nadávky.
Čo je podľa teba najväčší mýtus o viere a náboženstve?
Že sme neslobodní, toto mi dosť vadí. Ľudia majú pocit, že sme otrokmi. Neviem prečo si to myslia, ja milujem slobodu. Veriaci človek nie je zviazaný, práve naopak.
Aká bola reakcia rodičov keď si im oznámila, že svoj život zasvätíš bohu?
Žiadna. Nebavili sa so mnou dosť dlho. Berú ma ako svoju dcéru, ale nie ako rehoľnú sestru.
Ako vyzerá bežný deň rehoľnej sestry?
Začíname všetky rannými modlitbami a potom ideme každá do svojho zamestnania. Ja pracujem na základnej škole ako asistentka učiteľa a ešte učím telesnú výchovu.
Bola si niekedy zamilovaná?
Áno, určite. Ja sa rýchlo zamilujem. Viem, že som na správnom mieste. Nedokázala by som žiť partnerský život. Tento život, aký žijem teraz, ma napĺňa. Mala som vzťah a niečo mi v ňom chýbalo, až neskôr som zistila, že to bol boh, kto mi tam chýbal.
