Že bývajú zábery z vojnových počítačových hier často dezinterpretované ako skutočný filmový materiál natočený priamo z miest ozbrojeného konfliktu, nie je žiadnou novinkou, píše Honza Srp z portálu iDnes.
Nachytať sa nechali už mnohí
Moderná grafika už vyzerá tak realisticky, že dokáže oblafnúť dokonca aj zamestnancov televíznych spoločností, predsedu britskej politickej strany Britain First Paula Goldinga, alebo dokonca aj ruské ministerstvo obrany, ktoré pred pár rokmi pri prezentácii „nezvratných“ dôkazov o americkej podpore USA Islamskému štátu použilo obrázok z mobilnej hry AC-130 Gunship Simulator: Special Ops Squadron (aj keď v tomto prípade to bolo možno úmyselné, ruská propaganda si s nejakou uveriteľnosťou príliš hlavu neláme).
Jednou z najviac zneužívaných hier v tomto kontexte je trojdielna česká séria ArmA, ktorá sa snaží realisticky zobraziť fiktívny vojnový konflikt. A robí to tak dobre, že si ju mnohí pletú so skutočnosťou. Už vlani preto museli jej vývojári z českého štúdia Bohemia Interactive vydať príručku, ako ľahko spoznať, že ide o podvrhnuté zábery, v súvislosti s aktuálnou eskaláciou konfliktu v Izraeli tak robí pre istotu znova.
Ako spoznať podvrh?
„Je pre nás skľučujúce, že hra, ktorú všetci milujeme, je takto zneužívaná. Aj keď sme našli spôsob, ako tento problém do istej miery účinne riešiť úzkou spoluprácou s poprednými fact-checkingovými agentúrami, nemôžeme ho bohužiaľ úplne odstrániť,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení.
A ako teda môžeš spoznať také „fakeové“ video? Klasickými atribútmi podvrhu sú nízke rozlíšenie, trasúca sa kamera, tma, chýbajúci zvuk alebo napríklad absencia ľudských postáv. Že by si však tieto slová našli cestu k tým, ktorí podobné videá s obľubou šíria, je samozrejme krajne nepravdepodobné.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
