Získal Oscara za najlepší film. V piatok ho uviedli do kín v Japonsku, kde ho mali deväť mesiacov po uvedení šancu vidieť aj Japonci, pričom existovali primerané obavy, ako naň zareagujú, keďže krajina bola sama obeťou atómového bombardovania.
Film o fyzikovi
Ako sám dobre vieš, film Oppenheimer sa venuje známemu fyzikovi J. Robertovi Oppenheimerovi, ktorý viedol preteky o vývoj atómovej bomby. Vo filme sa ale jej účinky na obyvateľov nezobrazujú. Aby sme to uviedli do kontextu, americké atómové bomby na sklonku druhej svetovej vojny zničili japonské mestá Hirošima na západe a Nagasaki na juhu. Zahynulo pri tom viac ako dvestotisíc ľudí, píše sa na portáli USA Today.
Na sociálnych sieťach sa začali objavovať nápisy, ktoré boli umiestnené pri vchodoch do niektorých kín. Upozorňovali návštevníkov, že sa vo filme objavujú zábery jadrových skúšok, ktoré by mohli evokovať škody spôsobené bombami.
Reakcie
Uvedenie filmu v Japonsku sprevádzali obavy. Obyvatelia nielen Japonska, ale aj USA, ktorí stále trpia následkami testovania jadrových bômb, prijali film so zmiešanými reakciami. Niektorí si myslia, že film je potrebným varovným príbehom o masovom ničení. Iní ale mali pocit, že sa príliš zameriava na samotného Oppenheimera, ako na obete.
Bývalý starosta mesta Hirošima, Takaši Hiraoka, film kritizoval, pretože v ňom chýbala ľudskosť pre obyvateľov Hirošimy. „Z pohľadu Hirošimy nebola dostatočne zobrazená hrôza jadrových zbraní,“ povedal japonským novinárom. „Film bol natočený tak, aby potvrdil záver, že atómová bomba bola použitá na záchranu životov Američanov.“
Niektorí obyvatelia, ktorí si išli film pozrieť do kina, z neho odchádzali rozrušení. Obyvateľ, ktorý použil len priezvisko, Kawai prezradil, že to bolo náročné. „Film zobrazuje atómovú bombu spôsobom, ktorý ju zrejme chváli, a ako človeku s koreňmi v Hirošime sa naň ťažko pozeralo. Nie som si istý, či je to film, ktorý by si Japonci mali pozrieť,“ povedal.
K filmu sa vyjadril aj profesor amerických štúdií na Tokijskej univerzite. Povedal, že film „oslavuje malú skupinu bielych vedcov, ktorí si skutočne užívali svoje privilégiá a lásku k politickej moci namiesto toho, aby dal hlas obetiam v Japonsku a Amerike.“
Toshiyuki Mimaki, spolupredseda skupiny Hidankyo, ktorý prežil atómovú bombu povedal, že po odchode z kina bol z filmu sklamaný. „Čakal som, že sa objaví scéna bombardovania Hirošimy, ale nikdy sa neobjavila. Ak chceme mať budúcnosť bez jadrových zbraní, je dôležité ukázať celý príbeh, vrátane obetí,“ povedal.
Niektorí sú chápaví
Teruko Yahata, ktorá tiež atómovú bombu prežila, sa pred premiérou filmu vyjadrila, že si ho chce pozrieť v nádeji, že oživí diskusiu o jadrových zbraniach. Momentálne má 86 rokov a dodala, že cíti empatiu voči fyzikovi, ktorý bombu zostrojil. Jej názor zdieľa aj 19-ročný študent Rishu Kanemoto.
„Hirošima a Nagasaki, na ktoré boli zhodené atómové bomby, sú určite obete. Ale myslím si, že aj keď vynálezca je jedným z páchateľov, je tiež obeťou, ktorú dohnala vojna,“ povedal študent.
Riaditeľ japonskej nemocnice Masao Tomonaga tvrdí, že nedostatok preživších vo filme je jeho slabina. Ale zároveň sa odvolal na niekoľko scén, ktoré ukazovali šok fyzika z reality bombardovania. „Posledný Oppenheimerov pohľad vo filme bol pohľadom bolesti. Bol to pohľad buď ľútosti, pretože bol človekom, ktorý vyrobil takú bombu, alebo nevedel, čo má robiť, a bol smutný, pretože zomrelo niekoľko desiatok tisíc ľudí,“ dodal divák a obyvateľ mesta Nagasaki Koichi Takeshita.
Shogo Tachiyama, univerzitný študent, tvrdí, že film je dobrý na vzdelávacie ciele. „Učili sme sa o bombardovaní na základnej škole, ale o Oppenheimerovi som nič nevedel. Z filmu som sa veľa naučil a prinútil ma znovu zamyslieť sa nad tým, čo môžem ja a ostatní mladí ľudia robiť, počnúc naliehaním, aby sa jadrové zbrane už nikdy nepoužívali,“ uzatvára.