Ale žarty bokom. Česť zlodejov bol film, ktorý vzbudzoval hneď niekoľko obáv. V prvom rade to je preklad názvu. Prečo sa nepreložilo titulné Dungeons & Dragons sa dá pochopiť. Hoci je u nás zaužívané Dračie doupě, predsa len ide o dve rozdielne značky. Ale Česť zlodejov? Prečo ten anglický slovosled, keď v slovenčine máme ustálené slovné spojenie “zlodejská česť”?
Ani jedno s filmom naoko nesúvisí, a pri tom problém so slovenským distribučným názvom dokonale ilustruje celý film.
Vynechám mantru, ktorá je snáď v každej recenzii o tom, že nové DnD je lepšie ako film z roku 2000. To je samozrejmé, ten nepodarok prekonali aj jeho dve lacné pokračovania určené pre DVD. Netušil si, že sú až dve? Pochopiteľne, lebo hoci sú lepšie, zároveň sú neuveriteľne nudné a zabudnutia hodné.
To neplatí o Cti zlodejov. Je to zábavný film mieriaci na masového diváka, ktorý sa do kina prišiel zabaviť. Nečakaj nič hlbkomyseľné, nič, čo by predefinovalo žáner. Film je to skvelý, nie však výborný a bezchybný, na tom má však podiel jeho zdrojový materiál.
Poriadna dávka sebairónie
Dungeons & Dragons je vlajková loď stolných RPG hier. Alebo po našom “hier na hrdinov”. Existuje celá škála systémov (Pathfinder, D6, Asterion, Call of Cthulhu či české Dračie doupě, Dračí hlídka a mnoho iných), ale DnD tu bolo prvé.
Princíp hry je jednoduchý. Za stolom sa zíde partia hráčov a jeden “Dungeon master” - Pán hry, ktorý určuje príbeh, naratív, zastupuje vedľajšie postavy, rozprávača, režiséra, rekvizitára a vlastne všetko okrem hlavných postáv. Tej úlohy sa ujímajú zvyšný hráči a spoločne sa snažia príbeh dotiahnuť do úspešného konca.
Pomerne rýchlo je jasné, že nepôjde o lineárny naratív. Za stolom sa často vymýšľa, improvizuje, vtipkuje, hráči chtiac-nechtiac môžu rozbiť rozprávačov príbeh, zísť z cesty alebo prehliadnuť dôležitú postavu či rekvizitu. DM potom panikári a snaží sa to dať zase celé do kopy. No a ešte podstatnú rolu hrajú kocky, ktoré zastupujú faktor náhody, aby sa do rozprávania vnieslo ešte viac chaosu.
Bežná RPG hra je teda znôžka klišé a známych trópov obohatená o poriadnu dávku sebairónie. To čo je na hraní DnD skutočne zábavné je interakcia medzi hráčmi a ich postavami.
Ilustruje situácie, ktoré zažívaš počas hry
Film tieto aspekty odráža naplno a skvelo. Naratívne barličky v podobe herných mechaník, či zásahov rozprávača (v tomto prípade scenáristov) šikovne zapletá do príbehu a pokiaľ nie si skúsený hráč, sú takmer neviditeľné. Preto Česť zlodejov občas šúští papierom, je plná klišé a sem tam sa vyskytne i nejaká deus ex machina. Lebo ilustruje situácie, ktoré sa pri hraní bežne dejú. Len tu nemáme prítomnú tú hráčsku rovinu, všetko je to podané cez optiku postáv príbehu.
Ako bolo povedané, hlavným aspektom hry nie je ani tak prostredie, ako charaktery postáv. Preto aj film ťahajú hlavne herci a postavy. Iste, príbeh o mŕtvej manželke a čestnom zlodejovi nie je originálny, ale Chris Pine ho svojím výkonom predáva. Ani jedna emócia nie je plochá, alebo umelá. A platí to aj o jeho kolegoch, ktorým postavy sadli, alebo boli ušité na mieru. Dokonalým príkladom je Michelle Rodrigues, ktorá hranie drsnej bojovníčky v tomto prípade dotiahla do dokonalosti a žiadna rola jej nesedela tak ako barbarka Holga.
Ak som v úvode napísal, že môj problém s názvom ilustruje v podstate celý film, myslel som tým, že všetko je urobené správne, napriek tomu sú niektoré detaily rušivé. Občasné chyby v scenári možno prepáčia hráči hry, ale pre bežného diváka budú nepochopiteľné. Tak isto by si niektoré scény, alebo lokácie zaslúžili viacej priestoru a citlivejší strih, či réžiu. Príbeh je tiež predvídateľný a nebiť toho, že postavy sú sympatické a zábavné, mnohé miesta by boli nudné. V niektorých pasážach film pôsobí skôr ako listovanie príručkami ku hre, než tradičné filmové rozprávanie.
Na druhej strane sú aj detaily v ktorých Česť zlodejov exceluje. Triky, soundtrack, rekvizity, akcia. To všetko je natočené poctivo a kreatívne. Práve pre to nový DnD film získal divácky úspech po celom svete. Nie je originálny, ale je natočený poctivo, precízne a s láskou. Hravo vo svojom prevedení strčí do vrecka väčšinu súčasnej produkcie, vrátane posledných Marveloviek, z ktorých očividne čerpá.
Ide teda p príjemne strávené dve hodiny pri filme, ktorý nechce nič iné, len pobaviť. Ak sa aj divákovi vytratí z pamäti, určite si ho rád zopakuje.
Naše hodnotenie 8/10