Rozprávka natočená v koprodukcii Československa a Východného Nemecka od režiséra Václava Vorlíčka mala premiéru 1. novembra 1973. Pochopiteľne, nie u nás, ale v Sovietskom zväze. K nám sa dostala až o dva týždne neskôr.
V príbehu podľa dvoch rozprávok od Boženy Nemcovej O Popoluške a O troch sestrách si zahrala v hlavnej úlohe Libuše Šafránková. Vtedy len 20 ročná herečka prišla na konkurz na Popolušku medzi poslednými. Spomedzi stoviek uchádzačiek jej preto zostali len šaty, ktoré žiadna iná neobliekla. Jej 53 centimetrov v páse však stačilo a možno aj rozhodlo.
Do úlohy princa bol vybraný Pavel Trávniček, ktorý bol v tom čase v treťom ročníku hereckej fakulty. Z takmer tisíc uchádzačov na princa ho vybrali aj napriek jeho silnému moravskému prízvuku, ktorý nakoniec predabovali.
Sneh a zima
Keď ho bolo treba, tak nebol a potom ho bolo až priveľa. Podľa pôvodného scenára však žiadny sneh vo filme nemal byť, namiesto neho sme mali vidieť krásnu rozkvitnutú jarnú lúku. Nakoniec na podnet východonemeckej filmovej spoločnosti DEFA, ktorá potrebovala svojich ľudí zamestnať aj v decembri a januári, sa nakrúcalo v zime.
Počas natáčaní na zámku v Moritzburgu žiadny sneh nebol. Producenti mali preto pripravené vrecia s umelým snehom, ktorý bol vyrobený z rozomletého polystyrénu. To sa však nepáčilo majiteľovi zámku, a tak použili sneh z rybej múčky s prímesou chémie, ktorá bola dovezená z rybích konzervární. Preto silne zapáchal.
Na rozdiel od polystyrénu bol tento sneh ale ekologický a na druhý deň po ňom už nebolo ani stopy. Problémom bola aj čisto čierna hladina zamrznutého jazera pri zámku. To vyriešili korčuliari zo širokého okolia, ktorí premenili ľadovú plochu na krásnu bielu, ako je vidno v záberoch.
Na druhej strane v Čechách bolo snehu až príliš. Posledný záber, v ktorom idú Popoluška s princom na koňoch cez zasneženú krajinu, mal vyzerať trochu inak. Pavel Trávníček pri nakrúcaní tejto scény zapadol aj s koňom do snehu a Libuše Šafránková tak pokračovala v jazde sama. Scénu nebolo možné opakovať kvôli tomu, že potrebovali na záberoch zasneženú lúku bez stôp.
V ďalšom zasneženom zábere, v ktorom sa princovia naháňajú s Popoluškou v šumavskom lese, herci uviazli v hlbokom snehu. Preto im musel štáb dopredu vyšliapať cestičky. Kamery sa následne umiestňovali tak, aby to divák vo výsledku nevidel.
Prácu im neuľahčoval ani silný mráz. Kostýmy pre hercov boli podľa pôvodného scenára ušité na teplé počasie. Tie však už nestihli prešiť, a tak Libuše Šafránková v záverečnej scéne cválala na koni v tenučkých šatách pri teplote -21 stupňov Celzia.
Sranda so zvieratami
Okrem narýchlo presunutému termínu natáčania a problémami s počasím sa museli tvorcovia vyrovnať aj s nákazlivým ochorením slintačky a krívačky. To extrémne skomplikovalo prevoz, ale aj celkovú prácu s množstvom zvierat použitými vo filme, hlavne s koňmi.
Zákaz prevozu zvierat medzi krajinami zapríčinil, že Popoluškinho koňa Juráška hrali dva kone. Na jazdenie po Šumave to bol český kôň Ibrahim a pri natáčaní v Nemecku zase kôň Kalif. Koň Ibrahim dokonca počas nakrúcania prechladol. Trápil ho aj kašeľ, ktorého sa do konca života nezbavil. Kôň sa však dožil 22 rokov.
Zábery z poľovačky môžu vyzerať na prvý pohľad poburujúco, počas natáčania však neprišlo o život žiadne zviera. Mŕtva líška spolu so zastreleným lietajúcim dravcom bola poľovníkmi zabitá už na jeseň a uchovávaná v mrazničke, aby sa nerozložila.
Druhá líška, ktorú vidíme vo filme hrýzť šíp, ktorý tam mala pripevnený háčikom, bol skrotený lišiak Vašík a nič sa mu nestalo. Sova Rozárka bola zase zapožičaná z berlínskej zoo.
Obľúbená aj v zahraničí
Tri oriešky pre Popolušku sa stali hitom nie len u nás, ale aj v zahraničí. Dôkazom toho sú aj viaceré zahraničné remaky. Najväčšiu popularitu film získal v Nórsku, aj napriek tomu, že kompletne všetky postavy (aj psa Tajtrlíka!) nadaboval jediný herec Knut Risan. V Argentíne dokonca mali ako v jedinej krajine k dispozícii o sedem minút dlhšiu verziu.
Film mal rozpočet šesť miliónov československých korún. V rozprávke bolo použitých 80 originálnych kostýmov, ktoré navrhol výtvarník Thedor Pištěk. Legendárnu melódiu vo filme zložil Karel Svoboda a keď ju mal hotovú, hneď ju zahral režisérovi Vorlíčkovi do telefónu.