V roku 1965 bol kozmonaut Alexej Leonov prvým človekom, ktorý vystúpil do otvoreného kozmu. Výlet mimo vesmírnej lode prebehol takmer tak, ako bolo v pláne, až pokým sa do nej pokúsil znova vstúpiť.
Keď bol čas vrátiť sa dovnútra, Leonov si uvedomil, že jeho skafander sa deformoval nedostatkom atmosférického tlaku a musel ísť najprv hlavou ako nohami, ako sa pôvodne plánovalo. Musel tiež pomaly vypúšťať kyslík z obleku, aby sa v nafúknutom skafandri pretlačil dnu. „Bolo to nepríjemné. Cítil som, že ako moja teplota nebezpečne rastie, ale dokázal som to.
Jeho ťažkosti sa tým však neskončili. Tesne predtým, než sa Leonov a člen jeho posádky, Pavel Beľajev, mali dostať z obežnej dráhy a späť na Zem, si uvedomili, že ich automatický navádzací systém pre pristávací modul nefunguje. Museli sa vrátiť na Zem manuálne vybrať si miesto, kam pristanú.
Hľadali niečo riedko osídlené, ale stále v rámci sovietskeho územia, smerovali do oblasti západne od Uralu. Došlo však k nehode, ktorá spôsobila, že sa nachádzali 2 000 km od miesta plánovaného pristátia. Skončili v hlbokom snehu bez akéhokoľvek úkrytu okrem svojej pristávacej kapsuly a len s jednou pištoľou, aby sa chránili pred divou zverou.
„Boli sme si vedomí toho, že tajga, kde sme pristáli, bola plná medveďov a vlkov. Bola jar, obdobie párenia, keď sú tieto zvieratá najagresívnejšie. V našej kozmickej lodi sme mali iba jednu pištoľ, ale mali sme veľa munície,“ opísal vo svojej knihe Leonov. Nakoniec boli zachránení, ale až po dvoch nociach v mrazivých teplotách uprostred Sibíri.spacefacts.de