Extrémne vysoké teploty sa prejavujú rôznymi spôsobmi. O fotosyntéze sme sa v škole učili, že má nezastupiteľný význam pre život na Zemi. Vedci však nedávno zistili, že, v určitých oblastiach na svete, listy stromov strácajú schopnosť fotosyntetizovať. Čo to znamená pre ľudstvo?
V tropických pralesoch sa znižuje schopnosť fotosyntézy
Pri fotosyntéze sa uvoľňuje kyslík nevyhnutný pre existenciu života na našej planéte. Vedci z Austrálie, USA a Brazílie publikovali v časopise Nature štúdiu, podľa ktorej kritickou hodnotou pre fotosyntézu je 46,7 ºC. Zamerali sa na tropické pralesy od Južnej Ameriky až po juhovýchodnú Áziu.
Teploty v nich totiž dosahujú hodnoty, pri ktorých je fotosyntéza obmedzená alebo úplne nemožná. A to má samozrejme veľké potenciálne následky pre všetky svetové lesy. Možno sa ti teplota takmer 47 ºC zdá vysoká a nie často namerateľná, ale listy stromov bývajú oveľa teplejšie ako je teplota vzduchu.
Vedci pri výskume použili údaje o teplote zo satelitných senzorov na Medzinárodnej vesmírnej stanici, 400 kilometrov na Zemou. Tieto údaje skombinovali s pozemným pozorovaním počas experimentu so zahrievaním listov stromov. Vedci na vrchnú časť korún stromov umiestnili senzory na listy. Neprihliadali na priemernú teplotu, ale na extrémne hodnoty.
V súčasnosti existuje malá skupina listov, konkrétne 0,01 percenta, ktorej teplota prekračuje hranicu schopnosti fotosyntetizovať. Táto malá časť má výrazné predpoklady na to, aby jej percentuálny podiel narastal a začal ohrozovať svetové dažďové pralesy. Tie pokrývajú asi 12 percent našej planéty a určite ti je notoricky známa hláška, že sú pľúcami našej Zeme. Všetko sa ukáže v priebehu nasledujúcich rokov a postupujúceho globálneho otepľovania.
Ktorý scenár bude najhorší?
Dažďové pralesy slúžia ako pohlcovač uhlíka a ukladajú ho, čím pomáhajú pri regulácii globálnej klímy. Jeden z autorov štúdie Christopher Doughty pracuje na Northern Arizona University a k výsledkom sa vyjadril: „Existujú rôzne druhy potenciálnych spätných väzieb súvisiacich so stratou území lesov a listov na stromoch.“ Štúdia tvrdí, že tropické pralesy dokážu ešte odolať otepľovaniu približne o 4 ºC, kým dosiahnu bod zlomu, pokiaľ ide o fotosyntézu.
Ak sa prekročí táto hranica, približne až 1,4 percenta listov nebude schopných fotosyntézy. Vyšší údaj už môže znamenať stratu listov vo veľkom meradle a zánik celého stromu, čo povedie možno aj k zániku celých lesov. Nasledovali by pesimistické klimatické scenáre. Oteplenie o 4 ºC sa síce neočakáva, ale aj očakávaných 2,7 ºC nad predindustriálne úrovne prinesie veľa zmien.
Hrozieb pre tropické pralesy je oveľa viac
Odlesňovanie, požiare a extrémne sucho ohrozujú tropické lesy ešte bezprostrednejšie. Zároveň štúdia s listami a fotosyntézou poukazuje na fakt, že aj teploty listov stromov majú výrazný vplyv na fungovanie ekosystémov.
Vedci, ktorí sa na štúdii nezúčastnili, výsledkom vyčítajú, že ide len o malé percento listov a nevieme, ako často sú vystavené vysokým teplotám a ani ako dlho. Len málo listov podľa nich dosahuje kritickú teplotu, a to skôr poukazuje na odolnosť voči klimatickým zmenám. Napriek tomu, autori štúdie tvrdia, že výsledky ponúkajú dôležité poznatky o tom, ako budú tropické pralesy reagovať na budúce zmeny.
Degradácia Amazonského pralesa
Amazonský dažďový prales sužuje viacero problémov. Ľudská aktivita v podobe odlesňovania, či nadmerné sucho spôsobujúce rozsiahle požiare stoja za oveľa väčšími škodami, ako sa doteraz predpokladalo. Oba tieto dôvody zhoršujú už aj tak nepriaznivé klimatické zmeny, ktoré sa dlhodobo podpisujú na jeho stave.
Väčšina štúdií, ktoré sa zaoberajú stavom Amazonského pralesa dokumentuje najmä odlesňovanie a jeho následky. Štúdia publikovaná v magazíne Science Friday ukázala, že rovnako zásadným problémom je degradácia, ktorá má priamy vplyv na biodiverzitu a ukladanie uhlíka.
Analyzovaním existujúcich údajov z obdobia rokov 2001 až 2018 vedci zistili, že degradácia môže mať na svedomí aj 2 až 34 percent zníženie evapotranspirácie (to predstavuje celkové množstvo vody vyparenej z pôdy) v suchom období. Prognózy ďalej naznačujú, že degradácia zostane dominantným zdrojom emisií uhlíka, nezávisle od miery odlesňovania.
Až 38 percent zostávajúceho dažďového pralesa s rozlohou 2,5 milióna štvorcových kilometrov bolo poškodených ľudskou činnosťou a suchom. Podľa medzinárodného tímu 35 autorov predmetnej štúdie sa Amazonský prales blíži ku kritickému bodu zlomu. Ten by mohol viesť k tomu, že prales uvoľní obrovské množstvo uhlíka a ešte výraznejšie urýchli klimatické zmeny.
Štúdia dokonca odhalila, že degradácia vypustí také množstvo uhlíka, ktoré je ekvivalentné alebo dokonca väčšie ako odlesňovanie. David Lapola ako hlavný autor štúdie a výskumný pracovník na University of Campinas v Brazílii tvrdí, že: „Dokonca aj pri optimistickom scenári, keď už nedôjde k ďalšiemu odlesňovaniu, v dôsledku klimatických zmien bude degradácia lesa pokračovať a povedie k ďalším emisiám uhlíka.“
Dodal tiež: „Zabránenie postupu odlesňovania je naďalej životne dôležité“ a mohlo by to pomôcť pri riešení ďalších hybných síl odlesňovania.
Brazílsky prezident sľubuje zmeny, no príroda je silnejšia
V tomto roku sa prezidentom stal Luiz Inacio Lula da Silva a sľúbil, že bude riešiť problém odlesňovania pralesa a že napraví škody spôsobené jeho predchodcom Jairom Bolsonarom, za ktorého prezidentského úradovania sa odlesňovanie prudko zvýšilo. Nové údaje z augustových satelitných snímok potvrdili, že miera odlesňovania sa skutočne znížila až o 66,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom tohto roka.
Autori štúdie o Amazonskom pralese navrhujú niekoľko riešení. Napríklad systém monitorovania lesov na lepšie pochopenie degradácie, ako aj opatrenia na boj proti nelegálnej ťažbe dreva a kontrolované používania ohňa.
Medzitým, príroda ide vlastnou cestou. Aktuálne nízka hladina rieky Rio Negro, ktorá je jedným z prítokov Amazonky, znemožňuje lodnú prepravu. Stačili na to tri mesiace bez dažďa, konkrétne júl až september 2023 a lode v brazílskom prístave Manaus zostali doslova stáť na riečnom dne, o čom informoval aj denník The Guardian. Hladina vody je najnižšia za 121 rokov, naposledy bola takáto v roku 1902, kedy lode neboli schopné dodávať jedlo a vodu do vzdialených dedín.
V pralese existuje jeden obrovský kolotoč vody. Korene stromov vyťahujú vodu z pôdy, vypúšťajú ju cez svoje listy a posielajú ju do atmosféry. Po nahromadení vzniknú mračná, z ktorých voda spadne na zem vo forme dažďa. Tento kolobeh sa neustále opakuje, ale nevyhnutne na to potrebuje stromy.