Klimatológovia už neraz varovali, že ľudstvo bude čoraz častejšie vystavené extrémnym a intenzívnym udalostiam, ku ktorým patria aj vlny neznesiteľných horúčav. Aké teplotné rekordy sme na našej planéte zaznamenali?
Teplotné rekordy prepisovali históriu meraní
Podľa vedcov z Goddardovho inštitútu vesmírnych štúdií NASA (GISS) bolo leto 2023 najhorúcejším na Zemi – zaznamenaným od začiatku globálnych záznamov meraní teploty v roku 1880. Mesiace jún až august sa považujú za meteorologické leto na severnej pologuli.
Záznamy GISS potvrdili, že v ich meraniach neexistujú výsledky pre teplejšie leto, ako bolo leto roku 2023. Konkrétne mesiace jún, júl a august boli teplejšie o 0,23 ºC. Tieto výnimočné teploty merania zaznamenali v čase vĺn horúčav, ktoré zhoršili smrtiace požiare v Kanade a na Havaji a pravdepodobne prispeli aj k prudkým zrážkam v Taliansku, Grécku, USA a v strednej Európe.
Analýza počíta skôr teplotnú anomáliu ako absolútnu teplotu. Teplotná anomália totiž ukazuje, ako ďaleko sa teplota odchýlila od základného priemeru v rokoch 1951 až 1980. Josh Willis je klimatológ a oceánograf v NASA Jet Propulsion Laboratory v Južnej Kalifornii a situáciu vysvetlil takto: „Výnimočne vysoké povrchové teploty mora, čiastočne poháňané návratom El Niño, boli do značnej miery zodpovedné za rekordné teplo leta.“
„Vlny horúčav, ktoré teraz zažívame sú dlhšie, teplejšie a viac nás trestajú. Atmosféra môže pojať viac vody a keď je horúca a vlhká, pre ľudské telo je ešte ťažšie regulovať svoju teplotu“, takto reagoval Josh Willis na rekordné teploty.
Aj Európa zaznamenala množstvo rôznych rekordov
Európska služba Copernicus Climate Change Service (C3S) pravidelne mesačne zverejňuje klimatické správy. Všetky zistenia sú založené na počítačovo generovaných analýzach využívajúcich miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických meraní z celého sveta.
Piata najteplejšia letná sezóna
Aj podľa C3S meraní, bolo obdobie mesiacov jún, júl a august (ďalej len JJA) 2023 najteplejšie v histórii, a to rovno s veľkým náskokom. Priemerná európska teplota tohto leta bola 19,63 ºC, čo je teplota o 0,83 ºC vyššie nad priemerom a predstavuje to piatu najteplejšiu letnú sezónu.
Vysoké teploty povrchu mora
Rekordné anomálie však boli zaznamenané aj pri vysokej teplote povrchu mora v Severnom Atlantiku a globálnom oceáne. Tieto „morské horúčavy“ sa objavili v niekoľkých oblastiach po celej Európe, vrátane okolia Írska a Spojeného kráľovstva v júni a cez Stredozemné more v júli a auguste.
Nadpriemerné zrážky aj požiare zo sucha
Pokiaľ ide o rekordy, nebola núdza ani o tie s nadpriemernými zrážkami. Letné obdobie JJA bolo poznačené veľkým úhrnom zrážok na väčšej časti západnej Európy a v Turecku, čo v mnohých oblastiach viedlo k záplavám. Naproti tomu, napríklad Island, severná Škandinávia a stredná Európa zažili podmienky suchšie ako tie, ktoré poznajú priemerne, a tie zas stáli za vznikom požiarov.
Nový mesiac – nové rekordy
V podstate je jedno, o ktorý letný mesiac išlo, vždy v tom nasledujúcom boli oznámené ďalšie nové prekonané teplotné rekordy. Celkovo išlo o celosvetovo najteplejšie mesiace v histórii meraní. Po najteplejšom júni prišiel najteplejší júl a po ňom najteplejší august a tieto C3S záznamy siahajú až do roku 1940.
Prišla jeseň a situácia sa nemení
Vyzerá to však tak, že množstvo údajov, meraní a prekonaných rekordov si mnohí vôbec neuvedomujú, hoci ich zažili na vlastnej koži. Mnohé mestá sa počas letných mesiacov v Európe stali neobývateľné, obyvatelia nemohli v noci spávať a klimatizácie spotrebovali obrovské množstvo energie. Aj to je cena, ktorú platíme za globálne otepľovanie.
A aj napriek tomu, na Slovensku nám stačilo len niekoľko upršaných júlových a augustových dní alebo prudké ochladenie na začiatku augusta, a ako keby sme zabudli, že sme len s ťažkosťami zvládali letné horúčavy. Mnohým sa zdalo, že daždivých dní je už veľa a túžobne očakávali návrat „pekelne“ horúceho leta.
Podľa výsledkov meteopress však zrážok nebol dostatok a medzi jednotlivými oblasťami na našom území boli značné rozdiely. Krúpy, nárazový vietor a supercelárne búrky spôsobili škody, ale hneď po ich odoznení sa stav sucha vracal späť k normálu. Ani tieto svedectvá mnohým neotvárajú oči.
Pravdepodobne si spokojný s tým, že septembrové dni boli plné slniečka a vysokých teplôt? Aj toto počasie je však dôsledkom klimatických zmien. Letnou sezónou sa teplotné extrémy neskončili a krajiny ako Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko alebo Švajčiarsko zažili najteplejší september v histórii svojich meraní.
David Dehenauw z belgického Kráľovského meteorologického inštitútu povedal: „September bol teplejší ako júl a august, čo sa nestalo od roku 1961. Belgicko nikdy nezažilo takto teplý september.“ Pozoruhodné a zároveň varovné je, že spomínané krajiny hlásili prekonanie rekordov priemerných septembrových teplôt aj o viac ako 3 ºC.
Služba C3S očakáva, že rok 2023 bude najhorúcejším, aký kedy ľudstvo zažilo. Prispeli k tomu najmä skleníkové plyny zachytávajúce teplo a klimatický fenomén El Niño (ktorý prispieva k vyšším teplotám na celom svete i extrémnym poveternostným podmienkam) a stanovili trend, ktorý bude podľa Svetovej meteorologickej organizácie pokračovať počas nasledujúcich piatich rokov.
Tajomník OSN António Gutteres vo svojom prejave v sídle Organizácie Spojených národov v septembri tohto roka povedal: „Ľudstvo otvorilo brány do pekla. Strašné horúčavy majú strašné účinky.“
Akú úlohu zohrávajú otepľujúce sa oceány?
Nielen stúpajúca teplota vzduchu, ale aj stúpajúca teplota oceánov má hrozivé následky pre fungovanie Zeme. Priemerná povrchová teplota oceánov dosiahla na začiatku augusta svoju najvyššiu úroveň. Podľa údajov C3S to bola teplota 20,96 ºC a prekonala rekord z roku 2016.
Zvyčajne sú najvyššie teploty oceánov namerané v marci, tento rok bol rekord prekonaný už augustovým meraním. Svoje historicky najvyššie povrchové teploty dosiahlo toto leto aj Stredozemné more, ale aj vody v okolí Florida Keys. Atlantik je zdá sa najteplejší, aký kedy bol. Dlhodobým pozorovaním vedci dospeli k záveru, že vlny horúčav morských vôd sa od 80-tych rokov 20. storočia predĺžili a zintenzívnili.
Aj vysoké teploty oceánov sú čiastočne spôsobené fenoménom El Niño – k tomu dochádza, keď teplá voda stúpa na povrch v južnom Pacifiku a zvyšuje globálne teploty. Samantha Burgess z C3S sa k teplote oceánov vyjadrila takto: „Čím viac spaľujeme fosílne palivá, tým viac prebytočného tepla vyvedú oceány, čo znamená, že tým dlhšie bude trvať, kým sa stabilizujú a dostanú späť tam, kde boli.“
Možno sa teraz pýtaš, prečo je teplota oceánov taká dôležitá a čo má spoločné so stavom životného prostredia? Oceány zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klímy na Zemi. Absorbujú teplo, riadia poveternostné podmienky a fungujú ako zachytávač uhlíka. Keď teploty oceánov stúpajú, zachytávanie uhlíka je menej efektívne, a to vedie k zvýšeniu množstva skleníkových plynov v atmosfére.