Rekordné vlny horúčav budú mať ničivé účinky na celom svete.Pixabay/miroslavik/
StoryEditor

Infekcie, smrť a extrémne horúčavy. V týchto častiach sveta je počasie už teraz neznesiteľné, je ohrozené aj Slovensko?

Viera Nemcová04.07.2023., 12:30h

Dlhšie, častejšie aj intenzívnejšie – také budú rekordné vlny horúčav, ktoré môže ľudstvo očakávať. Vedci zistili, ktoré časti sveta im budú čeliť viac, ako iné. Isté však je, že klimatické zmeny už menia náš svet a žiaden región nie je dostatočne pripravený ich zvládnuť. Chceš zistiť, ktoré regióny patria medzi najohrozenejšie?

Lajkuj Brainee.sk na

Horúce letné dni už máme takmer na dosah. A hoci sa na obdobie dlhých slnečných dní teší väčšina z nás, o pár dní bude pravdepodobne väčšina z nás aj frflať. Leto už nie je tým istým letom, aké sme poznali z detstva. Neznesiteľná horúčava, vysoká vlhkosť vzduchu a sucho zaberajúce čoraz väčšie územie, robia náš život náročnejším ako v rokoch minulých.

Na problematiku extrémne vysokých teplôt sa zamerali aj vedci z univerzity v meste Bristol. Svojím výskumom potvrdili, že bezprecedentné teplotné extrémy v kombinácii so sociálno – ekonomickou zraniteľnosťou ohrozujú určité miesta sveta viac ako iné. Výsledky ich výskumu sú zároveň varovaním pre milióny ľudí. Medzi najviac ohrozené regióny podľa štúdie patria Afganistan a Stredná Amerika. Netreba sa ale tešiť, že nás sa to netýka – na pozore by sa mali mať aj Peking a Stredná Európa.

V dôsledku klimatických zmien sú vlny horúčav čoraz častejšie a k ich najtragickejším efektom patria tisícky nadmerných úmrtí. Pomocou štatistík extrémnych hodnôt táto štúdia ukazuje na miesta, kde je štatisticky pravdepodobné prekročenie regionálnych teplotných rekordov.

Podľa analyzovaných údajov z rokov 1959 až 2021 prekvapujúco zistili, že až v 31 % regiónov sa vyskytli „štatisticky nepravdepodobné extrémy“. Klimatické modely zároveň naznačujú, že podobné správanie sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek oblasti sveta. 

image

Vedci potvrdili to, čo sme si roky mysleli. Ľudský mozog sa skutočne zmenšuje, toto sú hlavné dôvody

Osobitným problémom sú časti sveta ako spomínaný Afganistan alebo Stredná Amerika. Dôvodom nie je len ich potenciál na oveľa extrémnejšie teploty, než ktorým doteraz čelili, ale tiež rastúca populácia, ktorá je vystavená narastajúcim obmedzeným zdrojom zdravotnej starostlivosti a zdrojom energie.

Spoluautor štúdie Dann Mitchell je profesor atmosferických vied na Univerzite v Bristole a hovorí, že: „Videli sme niektoré z najneočakávanejších vĺn horúčav na celom svete, ktoré viedli k úmrtiam v desiatkach tisíc ľudí.“ Vedci tiež tvrdia, že krajiny, ktoré takéto horúčavy ešte len zažijú, sú obzvlášť náchylné na negatívne následky. Lepšia príprava a zníženie vplyvu tepla na zdravie človeka môže zachrániť životy.

Definícia pojmu vlna horúčav

Zjednodušene, vlna horúčav nastane, keď teplota niekoľko po sebe nasledujúcich dní vykazuje teploty, ktoré sú nadmerne vyššie ako normálne. Väčšina definícií používa teplotný prah, ako je 90 – ty percentil alebo vyšší od maximálnej teploty vzduchu počítaný počas aspoň troch po sebe nasledujúcich dní.

Presná definícia vlny horúčav a jej charakteristiky závisí od intenzity, načasovania, trvania a priestorového rozsahu. V uvedenej štúdii vedci pracovali s ročnou maximálnou hodnotou dennej maximálnej teploty, ktorú odporúča Svetová meteorologická organizácia (WMO) na hodnotenie vĺn horúčav.

Kde na svete hrozí najvyššie riziko extrémnych horúčav?

Pokiaľ ide o extrémne vlny horúčav, osobité znepokojenie vyvoláva predovšetkým Afganistan. Štúdia túto krajinu označila za „jednu z najmenej rozvinutých krajín na svete“ a hoci táto krajina má  letá zvyčajne horúce, abnormálne počasie môže spôsobiť, že teploty sa priblížia k limitom zvládnuteľným pre ľudský organizmus.

Extrémne horúčavy v Strednej Amerike môžu výrazne prevýšiť všetko, čo doteraz v tejto oblasti sveta zažili. Konkrétne, vedci označili krajiny ako Guatemala, Salvádor, Nikaragua, Kostarika a Panama za najohrozenejšie a tiež statusom so sťaženým prispôsobením sa budúcim maximálnym teplotám.

Hustota obyvateľstva, ale aj meškajúce a nedostatočné opatrenia na zmiernenie vĺn horúčav vystavujú riziku obyvateľov Nemecka, Belgicka a Holandska. Napriek tomu, ako rozvinuté krajiny majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že majú vypracované plány na zmiernenie rizík a že horúčavy dokážu aspoň čiastočne zvládnuť.

Rizikové regióny sveta potrebujú akčné plány

„Keďže vlny horúčav sa vyskytujú častejšie, musíme byť lepšie pripravení“, hovorí vedúci autor a klimatológ Dr. Vikki Thompson. Vedci a spoluautori štúdie vyzývajú politických lídrov, aby v rizikových a najzraniteľnejších regiónoch vypracovali akčné plány na zníženie rizika úmrtí a iných súvisiacich škôd spôsobených extrémnymi klimatickými podmienkami.

image

Známy ostrovný štát môže zaniknúť, hrozí mu pohltenie oceánom. Ľudia chcú krajinu presťahovať do virtuálnej reality

Plánovanie a lepšia príprava môže významne znížiť úmrtnosť. Medzi konkrétne návrhy vedcov patrí napríklad aj zriadenie mestských chladiacich centier alebo skrátenie pracovného času exteriérových pracovníkov.

Vlny horúčav v Európe ohrozujú čoraz viac ľudí

Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila koncom roka 2022 správu, v ktorej tvrdí, že ak európske štáty neprijmú adekvátne adaptačné opatrenia a globálna teplota vzrastie o tri stupne Celzia do roku 2100, tak ročne môžu zomrieť na extrémne horúčavy desiatky tisíc Európanov.

Aj keby sa podarilo znížiť globálny rast teploty do 1,5 ºC, Európa sa úmrtiam nevyhne. Správa odhaduje, že v tom prípade sa počet úmrtí zníži asi o dve tretiny, na približne 30 tisíc ľudí ročne.

V roku 2022 sme my Európania zažili najhorúcejšie leto a druhý najteplejší rok v histórii, to tvrdí správa o európskom stave klímy od Copernicus Climate Change Service (C3S). C3S poskytuje informácie o minulej, súčasnej aj budúcej európskej klíme a podľa jej údajov bolo ostatných osem rokov najteplejších v histórii, zatiaľ čo v posledných desaťročiach sa Európa otepľovala rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent. To viedlo k najhoršiemu suchu, akého bola Európa svedkom od stredoveku.

Medzi alarmujúce a znepokojivé dôsledky otepľujúcej sa klímy v Európe patrí aj zvýšená náchylnosť na infekčné ochorenia. Meniace sa klimatické podmienky sú vhodnejšie pre šírenie ochorení ako malária, horúčka Dengue alebo Západonílska horúčka, ktoré sú spôsobené uštipnutím nakazenými komármi. Aj to je ďalší nepriaznivý dôsledok klimatických zmien, ktorý prináša exotické ochorenia aj na severné pobrežia Európy, teda na miesta, ktoré boli doteraz nezasiahnuté výskytom týchto ochorení (ak nepočítame prípady zavlečené z cestovania).

A aby toho nebolo málo, otepľujúce sa morské vody, najmä pozdĺž pobrežia Baltského mora, sú čoraz bezpečnejším miestom aj pre baktérie Vibrio. Najdôležitejším druhom rodu týchto baktérií je variant, ktorý je pôvodcom cholery.

Každé oneskorené konanie môže viesť k prekročeniu hranice, kedy už dôsledky budú kritické a ľudia budú vystavení podmienkam, ktoré nebude možné prežiť.

 

 

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 05:18