V novej štúdii publikovanej v pondelok v časopise Nature Ecology & Evolution tím výskumníkov odhalil, že desiatky druhov pobrežných bezstavovcov sa uchytili na plastovom odpade, ktorý už roky pláva v oceáne, informuje portál CNN. Boli schopné prežiť a rozmnožovať sa.
Vedci uviedli, že zistenia naznačujú, že plastové znečistenie v oceáne môže umožniť vytvorenie nových plávajúcich ekosystémov druhov, ktoré bežne nie sú schopné prežiť na otvorenom oceáne.
Na rozdiel od organického materiálu, ktorý sa rozkladá a klesá v priebehu mesiacov alebo maximálne niekoľkých rokov, plastové zvyšky môžu plávať v oceánoch oveľa dlhšie, čo dáva tvorom príležitosť prežiť a rozmnožovať sa v otvorenom oceáne roky.
„Bolo prekvapujúce vidieť, akú hojnosť dosiahli tieto pobrežné druhy. Boli na 70-tich percentách odpadkov, ktoré sme našli,“ povedala pre CNN Linsey Haram, vedecká pracovníčka z Národného inštitútu pre výživu a poľnohospodárstvo a hlavná autorka štúdie.
Vedkyňa a jej kolegovia skúmali 105 kusov plastov vylovených z Veľkej tichomorskej odpadovej plochy medzi novembrom 2018 a januárom 2019. Na úlomkoch identifikovali až 484 morských bezstavovcov, ktoré predstavujú 46 rôznych druhov, z ktorých 80 percent sa bežne vyskytuje práce v pobrežných biotopoch.
„Pomerne veľké percento biodiverzity, ktorú sme našli, boli pobrežné druhy a nie pôvodné pelagické druhy otvoreného oceánu, o ktorých sme sa domnievali, že budú tvoriť prevažnú časť nálezov,“ povedala Haram.
Prítomné však boli aj druhy, ktorých bežný biotop je práve otvorený oceán, dodala Haram. „Na dvoch tretinách trosiek sme našli obe komunity súčasne. Súťažia tam o priestor, ale zároveň medzi sebou interagujú aj inými spôsobmi.“
Haram povedala, že dôsledky introdukcie nových druhov do odľahlých oblastí oceánu ešte nie sú úplne pochopené.
„Existuje tu konkurencia o priestor, pretože ten je na otvorenom oceáne na prvom mieste, pravdepodobne existuje konkurencia aj o zdroje potravy - ale môžu sa tiež navzájom požierať. Videli sme dôkazy o tom, že niektoré z pobrežných sasaniek jedli druhy bežne žijúce v otvorenom oceáne, takže vieme, že medzi týmito dvoma komunitami je nejaká predácia,“ povedala.
Ako presne sa organizmy dostali na otvorený oceán a ako tam prežívajú, zostáva stále nejasné. Ráta sa s hypotézou, že sa napríklad len zviezli na kúsku plastu, ku ktorému sa pripojili ešte pri pobreží. Či boli schopné kolonizovať nové objekty už v otvorenom oceáne, nie je známe.
Len pre predstavu - Veľká pacifická odpadková škvrna je dvakrát väčšia než Texas a je najväčšou akumuláciou oceánskych plastov na svete. Škvrna je ohraničená obrovským vírom – najväčším z piatich obrovských rotujúcich kruhových prúdov vo svetových oceánoch. Vír vťahuje odpadky smerom do stredu, čím vytvára ostrov odpadu.
Podľa Matthiasa Eggera je chybou považovať túto zónu za ostrov odpadu. Egger je šéfom environmentálnych a sociálnych záležitostí v neziskovej organizácii The Ocean Cleanup, ktorá vyvíja technológie na zbavenie oceánov plastov.
„Ak ste tam vonku, to, čo vidíte, je len nedotknutý modrý oceán,“ povedal Egger, ktorý pomohol Haramovej výskumu zbieraním vzoriek.
„Môžete si to predstaviť ako nočnú oblohu. Ak sa v noci pozriete hore, uvidíte všetky tie biele bodky, to je v podstate to, čo vidíte na smetisku. Nie je to také husté, ale je ich veľa...,“ povedal.
Iniciatíva Ocean Cleanup odhaduje, že v zóne je asi 1,8 miliárd kusov plastov, ktoré dokopy vážia odhadom 80 tisíc ton. Väčšina plastov nájdených v zóne pochádza z rybárskeho priemyslu, pričom 10 percent až 20 percent z celkového objemu možno vysledovať až k japonskej cunami z roku 2011.
Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa na svete ročne vyprodukuje približne 460 miliónov ton plastov, čo je číslo, ktoré sa bez naliehavých opatrení do roku 2060 strojnásobí.
Podľa UNEP-u sa celosvetovo recykluje len približne 9 percent plastového odpadu. Až s 22 percentami všetkého plastového odpadu sa zle nakladá a končí ako potulujúci sa odpad, pričom veľké množstvá sa nakoniec dostanú aj do oceánov.
„Problém je z minúty na minútu väčší a väčší,“ varuje Egger. „Vidíme korytnačky, ktoré sú zapletené do rybárskych sietí. Vidíme, ako sa živočíchy dusia požieraním plastových úlomkov. Potom sú tu aj znečisťujúce látky – chemikálie.“
Spoločnosť Ocean Cleanup vybudovala obrovský systém na zber odpadu, bariéru v tvare písmena U so sieťovinou sukňou, ktorá visí pod hladinou vody. Pohybuje sa súčinne s prúdom a zbiera rýchlejšie sa pohybujúce plasty, keď plávajú okolo.
„Chceme zistiť, aký vplyv to má na morský život. A keď už s istotou vieme, že je to bezpečné a prospieva to životnému prostrediu, naše aktivity rozšírime,“ povedal Egger.
Čistenie je však len časťou riešenia. V článku citovaná štúdia uvádza, že bez naliehavých politických opatrení by sa rýchlosť, ktorou sa plasty dostávajú do oceánov, mohla do roku 2040 zvýšiť približne 2,6-krát.
Zhromaždenie OSN pre životné prostredie minulý rok prijalo historickú rezolúciu s cieľom ukončiť znečisťovanie plastmi a vytvoriť do roku 2024 prvú celosvetovú zmluvu o znečistení plastmi – právne záväznú dohodu, ktorá by sa zaoberala celým životným cyklom plastov, od ich výroby a dizajnu až po ich likvidáciu.