Pokiaľ si niekedy cestoval do Viedne či na letisko Schwechat, prípadne si sa len počas jasného dňa pozrel z bratislavského hradu smerom na Rakúsko, tvoju pozornosť upútala najmä jedna vec. Nad krajinou sa totiž točia stovky veterných turbín. Naskytá sa preto jednoduchá otázka - prečo ich nemáme aj na Slovensku? Odpoveď je už však komplikovanejšia.
Pokiaľ nežiješ na Záhorí, o obci Cerová si zrejme nikdy nepočul. Nachádza sa v nej však unikát v podobe prvých štyroch veterných turbín, ktoré spustili v roku 2003. „Elektráreň sa hneď na svojom začiatku stala doslova atrakciou. Len čo sa začalo s výstavbou a nad obcou sa vztýčil prvý stožiar, začali na Rozbehy prúdiť stovky turistov,“ informuje web obce.
Máme len dve turbíny
Problémov s týmto veterným parkom je však viacero. Nielenže je v katastrofálnom stave, ale zároveň od jeho spustenia Slovensko nepostavilo žiadne ďalšie veterné turbíny. V zime totiž odletel jeden list z rotora, čo odstavilo prvú zo štyroch turbín. Kontrola odhalila poruchy na ďalších dvoch, v súčasnosti tak funguje len jedna. Jednu ešte máme na Ostrom vrchu pri Myjave.
Dokopy (za predpokladu, že fungujú) vyrobia šesťtisíc megawatthodín elektriny ročne a dokážu pokryť spotrebu elektriny 1 450 domácností. Pre lepšiu predstavu, Slovenské elektrárne vyrobili minulý rok vyše 19 miliónov megawatthodín.
Keďže životnosť veterného parku je 25 až 30 rokov, postupne sa blíži ku svojmu koncu. Stále však ide o poriadnych vytrvalcov - veterný park Skalité vydržal v prevádzke len štyri roky. Veternej energii by sa pritom na Slovensku malo dobre dariť. Podľa blogera Tomáša Harustiaka až takmer 20 percent územia Slovenska by bolo vhodných na výrobu veternej elektriny.
Potenciál tu je
„2,3 MW turbíny by sa oplatili inštalovať aj na územie s rýchlosťou vetra 6 m/s a vyšším, pretože výrobná cena by bola stále nižšia než výrobná cena v atomóvkách,” píše. Problémom však je, že väčšina vhodných území sa nachádza v chránených oblastiach. To ale neznamená, že na Slovensku nie je priestor na desiatky veterných turbín. Prečo teda nepribúdali?
Najväčším problémom bol dlhé roky takzvaný stop-stav. Ten znamenal, že od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. Minulý rok sa ale podarilo spustiť nové vedenie na maďarsko-slovenskej hranici. To by malo umožniť pripojenie viac ako 400 megawattov solárnych a veterných elektrární. Tie by tak mohli napájať viac ako 200-tisíc domácností.
Tu ale problémy nekončia. „Nesmieme zabúdať na problémy so samotným povoľovaním pripájania, s povoľovaním výstavby a sieťové poplatky, vrátane diskriminačného G-komponentu,“ hovorí Juraj Vedej z asociácie fotovoltikov. Práve poplatok spôsobuje, že aukcie, s ktorými počíta plán obnovy, by zrejme boli neúspešné. Je totiž príliš vysoký a investorom sa neoplatí.
Vietor do plachiet
Okrem toho sú „Štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území SR“ z dielne ministerstva životného prostredia zastaralé a povoľovacie procesy vplyvov na životné prostredie (EIA) zdĺhavé a komplikované. To všetko, spolu s častým odporom obyvateľov, vytvorilo na Slovensku vákuum, v ktorom nevznikajú žiadne veterné elektrárne.
Nikto sa preto neodváži odhadnúť, kedy a či vôbec bude naša krajina posiata veternými turbínami. Enviroportál však informuje o 66 zámeroch veterných parkov v Slovenskej republike. Jednou z nich je napríklad aj investícia na juhu Slovenska, ktorá počíta s ôsmimi turbínami medzi obcami Hájske a Horná Kráľová. Tie by vedeli pokryť ročnú spotrebu elektriny pre 48-tisíc domácností.
Na Slovensku v rámci zelenej energie aspoň vo veľkom pribúdajú solárne kolektory, ktoré svoju obľubu získali najmä preto, že nemusí ísť len o elektrárne na väčšom území, ale ľudia si ich môžu nainštalovať aj na svoje domy. Aj preto bude v našej krajine energia zo Slnka zrejme dominovať nad energiou z vetra.