Príbeh Amazonského pralesaBrainee X Canva/
StoryEditor

Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi

Miroslav Kamody10.11.2022., 09:00h

Pľúca Zeme sú dnes zasiahnuté rakovinou odlesňovania a masívnych požiarov. Amazonský prales je možno už za hranicou záchrany a za všetko môže, ako inak, človek.

Lajkuj Brainee.sk na

Keď sa povie Amazonský dažďový prales, mnohým sa vynorí spomienka na školu, kde sa o ňom hovorilo ako o „pľúcach Zeme”. Rozkladá sa v povodí rieky Amazonka, ktoré má až sedem miliónov kilometrov štvorcových, z toho 5,5 milióna pokrýva prales. Územie je rozdelené medzi deväť krajín a 3 344 formálne uznaných domorodých území.

Amazónia predstavuje viac ako polovicu zvyšných dažďových pralesov na planéte. Ide o viac ako 390 miliárd stromov rozdelených do 16-tisíc druhov. O Amazonskom pralese sa však posledné roky nehovorí ako o zelenej oáze života, ale ako o vyprahnutej krajine zdevastovanej ilegálnym výrubom stromov a masívnymi požiarmi. Za oboje môže, ako inak, človek.

image

Tenšie oblaky a plávajúce mesto. Svet už nikdy nebude ako predtým, takto ho menia klimatické zmeny

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

Vznik pralesa

Vydajme sa do minulosti. Keď sa dva obrovské superkontinenty Pangea a Gondwana od seba oddelili, dve tektonické platne do seba pred 25 miliónmi rokov narazili a začali sa dvíhať pohoria Ánd. Pred 15 miliónmi rokov ešte pokrývalo povodie Amazonky obrovské sladkovodné jazero.

image

Amazonský prales

Unsplash/isaac Quesada/

„Ale počas niekoľkých ľadových dôb, ktoré nasledovali, začala voda z Ánd tiecť na východ, hladina mora klesla, jazero začalo odtekať do oceánu a zrodila sa rieka Amazonka,” vysvetľuje geologička Raina Chinitz. Prales vznikol po globálnom znížení tropických teplôt, keď sa Atlantický oceán rozšíril natoľko, aby poskytoval teplé a vlhké podnebie povodiu Amazonky.

Masívne odlesňovanie

Prítomnosť - Amazonský prales trpí a pľúca Zeme sa premenili na pľúca infikované rakovinou odlesňovania. Podľa posledných údajov brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru bolo len od januára do júna 2022 odlesnených 1 539 štvorcových míľ. Pre porovnanie, ide o plochu päťkrát väčšiu ako New York.

image

Klimatické zmeny z druhej strany. Tieto ekologické katastrofy sme ako ľudstvo už takmer napravili

Ide o najvyššiu mieru odlesňovania, aká kedy bola zaznamenaná. Podľa Greenpeace by toto zrýchlenie devastácie pralesa mohlo Amazóniu dostať na pokraj kolapsu. Bez nej bude boj proti klimatickým zmenám vopred prehraný, pretože lesy zachytávajú a ukladajú veľké množstvo oxidu uhličitého.

Za všetkým hľadaj človeka

Deje sa to z jednoduchého dôvodu - pôda v tejto oblasti je produktívna len na krátky čas, takže farmári sa neustále sťahujú do nových oblastí a klčujú stále viac území. Odlesňovanie už dosiahlo takú úroveň, že je viditeľné voľným okom z vesmíru. Znie to priam neuveriteľne, no ešte začiatkom 60. rokov 20. storočia bol prístup do lesa značne obmedzený, vďaka čomu zostal les nedotknutý.

image

Odlesňovanie

Brainee X Canva/

Potom však farmári začali využívať techniku slash and burn, pri ktorej vypaľovali a klčovali les, aby sa dostali k novej úrodnej pôde. Pred sebou aj za sebou tak nechávali zdevastovanú krajinu. V 70. rokoch sa okrem toho začala výstavba transamazónskej magistrály, dôležitej cesty, ktorá však otvorila vnútro pralesa v podstate pre každého.

Odlesňovanie, zväčša nelegálne, nabralo na obrátkach a väčšina „prázdneho” územia sa stala pastvinou pre dobytok. Okrem toho sa Brazília stala najväčším svetovým producentom sójových bôbov. Čím je však dažďových pralesov pre jej pestovanie menej, tým menej je aj zrážok, takže klesá výnos na jeden hektár. Brazília tak nezískala žiadnu ekonomickú výhodu z klčovania pralesa.

image

OSN varuje: Obrovské utrpenie a straty na životoch. Tieto oblasti na Zemi budú pre horúčavy neobývateľné

Diabol Bolsonaro

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro podporil uvoľnenie predpisov na poľnohospodársku pôdu. Svoj čas v úrade využil na to, aby umožnil väčšie odlesňovanie a väčšie využívanie bohatých prírodných zdrojov Amazónie. Len za tri roky jeho vlády (2019 - 2021) došlo k 52,9-percentnému nárastu odlesňovania Amazonky v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi.

Do toho všetkého prišlo ešte aj k objaveniu zásobníkov fosílnych palív priamo v pralese. Ťažba ropy sa neustále zvyšuje, pričom vrchol dosiahla v 70. rokoch a na začiatku nového tisícročia vyvolala ďalší boom. Ropné spoločnosti musia založiť svoje prevádzky otvorením nových ciest cez lesy, čo často prispieva k odlesňovaniu v regióne.

image

Jair Bolsonaro

Eraldo Peres/Tasr

Brazília však nie je jediným vinníkom odlesňovania Amazónie. Rôzne krajiny, vrátane tých európskych, sa spoliehajú na brazílske poľnohospodárstvo pri zásobovaní kakaom, hovädzím mäsom, kávou, kukuricou, sójou alebo palmovým olejom. To všetko má vplyv aj na domorodých obyvateľov, ktorí bojujú nielen o územie, ale často aj o svoje životy.

Ohnivé peklo

Požiare v Amazónii sú dnes už v podstate bežné a dajú sa rozdeliť do troch kategórií. Prvou sú požiare súvisiace s odlesňovaním, kedy sa takto pripravuje územie na poľnohospodárstvo. Druhou je pálenie existujúcich pasienkov v rámci rotačného poľnohospodárstva. Treťou sú tie požiare, ktoré prerastú z prvých dvoch do absolútnej katastrofy.

Keď les horí prvýkrát, intenzita požiaru je zvyčajne nízka a plamene sú väčšinou obmedzené na podzemie, zatiaľ čo opakované požiare majú vyššiu intenzitu. Lesné požiare sú hrozbou pre biodiverzitu Amazónie a ohroziť schopnosť lesných stromov zmierňovať klimatické zmeny ukladaním uhlíka.

V roku 2019 došlo len v Brazílii k 72 843 požiarom, z toho viac ako polovica bola v amazonskom regióne. V auguste toho istého roku došlo k rekordnému počtu požiarov po tom, čo odlesňovanie v brazílskej Amazónii vzrástlo v júni 2019 o viac ako 88 % v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2018. V menšej miere ale prales horel aj v ďalších krajinách.

Koniec Amazonského pralesa?

V roku 2021 bolo hlásené, že Amazónia po prvýkrát emitovala viac skleníkových plynov, ako absorbovala.  Aj keď sa často uvádza, že produkuje viac ako štvrtinu zemského kyslíka, táto často uvádzaná, ale nesprávne používaná štatistika v skutočnosti odkazuje na obrat kyslíka. Čistý príspevok ekosystému je približne nulový.

Jeden z mnohých počítačových modelov budúcej zmeny klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov ukazuje, že amazonský dažďový prales by sa mohol stať neudržateľným v podmienkach výrazného zníženia zrážok a zvýšených teplôt, čo do roku 2100 povedie v povodí rieky Amazonka k jeho takmer úplnej strate.

image

Voľby v Brazílii vyhral ľavicový exprezident. Sľubuje ochranu pralesa a boj proti rasizmu a diskriminácii

Najdôležitejšou správou tohto roka pre zachovanie pralesa bolo porazenie Jaira Bolsonara vo voľbách. Na radosť vedcov, ekológov a aktivistov za ľudské práva víťazil Luiz Inácio Lula da Silva. „Za vlády Lulu dokázala Brazília v rokoch 2004 až 2013 znížiť odlesňovanie v Amazónii o 84 % a rozšíriť práva a ochranu pôvodných obyvateľov,” hovorí profesorka ochrany a rozvoja Rachael Garrett z University of Cambridge.

Lula vo svojom ďakovnom prejave sľúbil, že bude pracovať na nulovom odlesňovaní v Amazónii a na ochrane domorodých oblastí pred zasahovaním ťažobných spoločností a iných záujmov. Je to skvelá správa, no najzásadnejšou otázkou zostáva, či ešte máme dostatok času a možností na to, aby sme kolaps Amazonského pralesa dokázali zastaviť.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
17. november 2024 21:19