Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Pre lepšiu predstavu, ide o nárast o takmer 320 miliónov ľudí za jeden rok a očakáva sa, že sa to ešte zhorší s rastúcimi cenami potravín a vojnou na Ukrajine, ktorá sa dotkne pšenice, jačmeňa a kukurice.
Záplavy, požiare a extrémne počasie súvisiace so zmenou klímy v kombinácii s ozbrojeným konfliktom a celosvetovou pandémiou zväčšili túto krízu tým, že ovplyvnili právo na potraviny, píše portál The Conversation.
Nie je to tým, že nás je veľa
Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. V tom čase ekonóm Thomas Malthus predpokladal, že ľudská populácia nakoniec prekročí únosnosť planéty.
Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. „V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Hlad vo svete sa neúmerne nachádza v Afrike a Ázii, v zónach sužovaných konfliktmi,“ hovorí Gisèle Yasmeenová z Univerzity v Britskej Kolumbii.
Ako výskumníčka, ktorý pracuje na potravinových systémoch od roku 1991, som presvedčená, že riešenie základných príčin je jediným spôsobom, ako bojovať proti hladu a podvýžive. Na to potrebujeme spravodlivejšie rozdelenie pôdy, vody a príjmov, ako aj investície do udržateľného stravovania a budovania mieru.
Ale ako nakŕmime svet?
Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Chudoba a nerovnosť – štruktúrované podľa triedy, pohlavia, rasy a vplyvu kolonializmu – však viedli k nerovnomernému prístupu k pôde.
Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Z nich veľká časť sa používa na sladidlá a iné vysokokalorické produkty s nízkym obsahom živín, ako krmivo pre priemyselne vyrábané mäso, biopalivá a rastlinný olej.
„Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky. Nadmerná konzumácia týchto potravín zabíja ľudí na celom svete a zdaňuje náklady na zdravotnú starostlivosť,“ pokračuje Yasmeenová.
Odborníci na výživu tvrdia, že by sme mali obmedziť cukry, nasýtené a trans-tuky, oleje a jednoduché sacharidy a jesť veľa ovocia a zeleniny, pričom len štvrtina našich tanierov pozostáva z bielkovín a mliečnych výrobkov. Medzivládny panel pre zmenu klímy tiež odporúča posun k udržateľnej zdravej strave.
Nedávna štúdia ukázala, že nadmerná konzumácia nealkoholických nápojov, pochutín, cereálií na raňajky, balených polievok a cukroviniek môže viesť k negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie, ako je cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne poruchy. Odklonenie sveta od týchto potravín tiež zníži ich negatívny vplyv na pôdu, vodu a zníži spotrebu energie.
Žijeme vo svete hojnosti
Od 60. rokov 20. storočia celosvetová poľnohospodárska produkcia prekonala rast populácie. Malthusiánska teória sa však naďalej sústreďuje na riziko, že nárast populácie prekročí únosnú kapacitu Zeme, aj keď globálna populácia vrcholí.
Štúdia laureáta Nobelovej ceny Amartya Sena o veľkom bengálskom hladomore z roku 1943 však jeho teóriu podkopala tým, že dokázala, že milióny ľudí zomreli od hladu, pretože nemali peniaze na nákup potravín, nie pre ich samotný nedostatok.
V roku 1970 spochybnila Malthusove predpoklady aj dánska ekonómka Ester Boserupová. Tvrdila, že rastúce príjmy, rovnosť žien a urbanizácia by v konečnom dôsledku zastavili príliv populačného rastu, pričom pôrodnosť, dokonca aj v chudobných krajinách, klesne na alebo pod úroveň náhrady.
Jedlo (podobne ako voda) je právom a verejná politika by z toho mala vychádzať. Žiaľ, pôda a príjmy zostávajú veľmi nerovnomerne rozdelené, čo vedie k potravinovej neistote, a to aj v bohatých krajinách.
Úloha vojny v hlade
Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Viac ako polovica ľudí, ktorí sú podvyživení, a takmer 80 percent detí so spomaleným rastom žije v krajinách, ktoré zápasia s nejakou formou konfliktu, násilia alebo nestability.
Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Podľa New York Times bol Svetový potravinový program nútený znížiť prídely pre takmer štyri milióny ľudí kvôli vyšším cenám potravín.
„Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty. Zníženie chudoby je súčasťou budovania mieru, keďže nekontrolovateľné nerovnosti slúžia ako úlomky agresie,“ pokračuje Yasmeenová.
Zatiaľ sa všetko zhoršuje
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Niekoľko štúdií za posledných 30 rokov varovalo, že kontaminácia pôdy a vody vysokými koncentráciami toxínov, ako sú pesticídy, zmenšujúca sa biodiverzita a miznúce opeľovače, by mohla ešte viac ovplyvniť kvalitu a kvantitu produkcie potravín.
Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Zníženie strát potravín a odpadu pomôže znížiť vplyv potravinového systému na životné prostredie, ako aj prechod na zdravšiu, udržateľne vyrábanú stravu.
Potraviny, zdravie a udržateľnosť životného prostredia
Jedlo je nárok a malo by sa naň pozerať ako na také, nie ako problém populačného rastu alebo nedostatočnej produkcie potravín. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Udržať túto myšlienku v centre diskusií o kŕmení sveta je nevyhnutné.
Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami. Potrebujeme viac iniciatív, ktoré umožnia spravodlivé rozdelenie pôdy, vody a príjmov na celom svete.
„Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. V oblastiach postihnutých konfliktom a vojnou potrebujeme politiky, ktoré investujú do diplomacie prostredníctvom koordinácie humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít,“ dodáva Yasmeenová.
Toto sú kľúčové cesty k uznaniu, že „jedlo je jedinou najsilnejšou pákou na optimalizáciu ľudského zdravia a udržateľnosti životného prostredia na Zemi“.
