Klimatológii sa venuje takmer viac ako dvadsať rokov, vie porovnať stav klímy v minulosti a dnes aj empiricky. Jozef Pecho tvrdí, že v minulosti sa o týchto problémoch veľa nevedelo a neboli ani viditeľné prejavy zhoršenia stavu klímy a počasia. „Ľudia si mysleli, že ešte máme dostatok času na riešenie problému. Na druhej strane, Európska únia a svet si už vtedy uvedomovali zásadné hrozby zmeny klímy.“
Aby sme sa do roku 2100 nepriblížili k 1,5 stupňovému otepleniu, museli by globálne emisie podľa Pecha klesnúť do roku 2030 aspoň o 45 percent, v ideálnom prípade až o 80 percent. To je však už teraz nereálne. Doteraz vďaka zákrokom niektorých krajín a pandémii klesli iba o pol percenta. „Je to zatiaľ veľmi zúfalý obraz. Žiaľbohu, medzinárodné dohody o zmene klímy sa blokujú. Ani po pätnástich rokoch ten obraz nevyzerá veľmi dobre,“ krúti hlavou odborník.
Krátke nadýchnutie planéty
Pozitívom je, že na začiatku pandémie koronavírusu došlo k výraznému vyčisteniu ovzdušia, no bohužiaľ, nie nadlho. „Na Slovensku sme mali v apríli minulého roka počas najtvrdšieho lockdownu veľmi čistú oblohu. Išlo vtedy o súhru okolností – jednak sa nelietalo, jednak bolo mimoriadne abnormálne bezoblačné počasie. V Číne, v Severnej Amerike či v niektorých častiach severnej Európy sa vzduch výraznejšie prečistil. Vtedajší jarný lockdown spôsobil v niektorých krajinách aj celkový pokles emisií oxidu uhličitého, keďže poklesla aj mobilita a tiež sa zastavila určitá časť priemyselnej výroby,“ vysvetľuje.
Na druhej strane sa však ľudia presunuli domov, kde výrazne viac využívali elektrickú energiu. Reštaurácie či donáškové služby používali oveľa väčšie množstvo plastových obalov, takže sa spotreba emisií po nejakom čase opäť zvýšila. Okrem toho emisie nepoklesli v takej veľkej miere, ako odborníci očakávali, namiesto siedmich percent klesli iba o štyri. „Horšou správou je, že ekologický efekt pandémie bol len dočasný. V priebehu druhej polovice leta a jesene 2020 sa to dorovnávalo do takej miery, ako to bolo pred obdobím pandémie,“ vysvetľuje Jozef Pecho. Sme teda tam, kde sme boli pred miernym zlepšením.
Jar či jeseň už nebudú existovať
Otepľovanie má, samozrejme, veľmi negatívny dopad aj na ročné obdobia, ktoré vďaka zmene klímy nie sú také, ako sme ich kedysi poznali. „Počasie, na ktoré sme boli zvyknutí v minulosti, nadobúda úplne iné vlastnosti. Letá sú horúcejšie a suchšie, jar a jeseň sa výraznejšie skracujú, až máme pocit, akoby neboli vôbec. Zima je teplejšia a kratšia, okrem toho máme omnoho menej snehu. Tento rok sa ukázalo, že najmä prvá polovica zimy zvykne byť pomerne teplá, no potom akoby nabrala v marci a v apríli druhý dych. Takéto posúvanie zimy je dôsledkom zmeny klímy a taktiež aj zmeny atmosférickej cirkulácie v dôsledku otepľovania. Aj na Slovensku sú v podstate také teploty ako v južnejších krajinách, povedzme v Taliansku alebo na Balkáne.“
Keďže k teplotným posunom dochádza veľmi rýchlo, môže sa stať, že tu budeme mať o niekoľko desaťročí také podnebie, ako v krajinách južnej Európy. Jar a jeseň prakticky zmizne, pričom môžeme čeliť teplým letám a upršaným teplým zimám. „V Stredomorí majú len dve ročné obdobia – dlhé, suché a teplé leto a vlhkú, daždivú zimu. Niečo ako jar, jeseň tam nepoznajú. Aj keby sme v nasledujúcich desiatich rokoch vyriešili príčinu zmeny klímy, k stabilizácii teploty by došlo možno až v druhej polovici tohto storočia.“ Podľa klimatológa by teplota rástla minimálne ďalších 40 rokov, až časom by sa možno ustálila na konkrétnej hodnote.
Potrebujeme globálne riešenia
Škody, ktoré spôsobila klimatická zmena, sa podľa odborníka ani nedajú vyčísliť. Pokiaľ neprijmeme ešte viac riešení voči globálnemu otepľovaniu, čaká nás katastrofický scenár. „Žiaľbohu, ak v budúcnosti nevyvinieme efektívne úsilie, aby sme odstránili príčinu zmeny klímy, alebo sa ju nepokúsime aspoň spomaliť, tak materiálne škody a ľudské straty budú čím ďalej, tým väčšie. Toto nás čaká, pokiaľ nebudeme mať žiadne globálne riešenia. Okrem toho - všetci akoby čakajú na niekoho, kto mávnutím čarovného prútika vyrieši zmenu klímy. V ľuďoch to podporuje akýsi falošný optimizmus, že niekedy v budúcnosti to vyriešime, teraz sa tým nemusíme zaoberať. Toto je ten najnebezpečnejší prístup k tomu, čo sa v súčasnosti deje s klímou,“ varuje odborník.
Takýto prístup je podľa neho veľmi zlý a časom nás môže odsúvanie problémov so zmenou klímy dobehnúť. „Čím viac sa však budeme o tom rozprávať, čím viac to budeme riešiť v našom každodennom živote, tým viac ľudí bude na to citlivejšie reagovať. Dúfajme, že sa aj na Slovensku niekedy dostaneme do stavu, aký je napríklad vo Fínsku, kde si zvolili politické strany, pre ktoré bola zmena klímy ako jednou z dvoch hlavných priorít. Aj napriek tomu, že slovenské politické strany mali vo svojich programoch riešenie klimatických problémov, tak nemám pocit, že by to brali ako prioritu. Na druhej strane, ministerstvo životného prostredia SR v rámci plánu obnovy použije 90 percent z jednej miliardy eur, ktorú dostane od vlády, na premenu priemyslu na nízkouhlíkový či na ochranu biodiverzity.“
Vďaka tomu si splníme záväzky, ktoré sme mali voči Európskej únii v prípade boja s klimatickými zmenami.
