Ekologické katastrofy sú smutným mementom toho, že nič a nikto nedokáže ničiť planétu viac, ako práve človek. Dnes ti prestavíme ďalšiu z nich. Stala sa pred jedenástimi rokmi v Japonsku a dodnes je jedinou, ktorá sa svojou veľkosťou môže rovnať explózii jadrovej elektrárne v Černobyle.
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
Pobrežnú elektráreň razom poznal celý svet
Svet v marci 2011 so strachom sledoval katastrofu v Japonsku, ktorá nemala a dodnes nemá v tomto tisícročí obdoby. Tragickú smrť takmer 20-tisíc ľudí totiž zatienil strach z omnoho väčšej katastrofy.
Všetky oči sa upierali na zdevastovanú jadrovú elektráreň vo Fukušime, ktorej koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode presahovala povolenú normu až 4385-násobne. Poďme však postupne.
Jadrová elektráreň Fukušima I bola uvedená do prevádzky 26. marca 1971. Rozprestiera sa na ploche približne 3,5 štvorcového kilometra na východnom pobreží Japonska. Bloky 1 - 4 postavili na plošine ležiacej desať metrov nad morskou hladinou, bloky 5 a 6 delí od hladiny 13 metrov.
Elektráreň používala varné reaktory a celkový nainštalovaný výkon dosahoval takmer 5 GWe. Vlastnila a prevádzkovala ju najväčšia japonská elektrárenská spoločnosť TEPCO (Tokyo Electric Power Co). Aj keď pri jej výstavbe mysleli na všetky bezpečnostné opatrenia, na katastrofu, ktorá prišla 11. marca 2011, sa nedokázal pripraviť nikto.
Zemetrasenie a cunami
Popoludní toho dňa, o 14:46, zasiahlo Japonsko najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v jeho dejinách a celkovo piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900. Otrasy s magnitúdou 9,0 až 9,1 a s epicentrom 130 kilometrov východne od pobrežného mesta Sendai trvali približne dve a pol minúty.
Citeľné boli aj v Tokiu vzdialenom 400 kilometrov od epicentra. V tom čase mala elektráreň Fukušima I bloky 1 až 3 v činnosti, bloky 4 až 6 mali plánovanú odstávku. Aj keď zemetrasenie spôsobilo rozsiahle škody, to najhoršie malo ešte len prísť. V mori sa totiž začala formovať gigantická prívalová vlna, ktorí bola pripravená zničiť všetko, čo jej stálo v ceste.
Keď zasiahla pobrežie v mieste jadrovej elektrárne, mala výšku približne 14 metrov, na niektorých miestach však dosahovala výšku dokonca 30 metrov a prenikla asi desať kilometrov do vnútrozemia. Pri výstavbe elektrárne Fukušima I sa pritom rátalo s cunami vo výške 5,7 metra a vo Fukušime II s výškou 5,2 metra.
Elektráreň bez elektriny
Vlny cunami si vyžiadali viac ako 18 500 obetí. Túto obrovskú stratu na životoch však zatienila práve jadrová elektráreň. Voda poškodila generátory elektrickej energie, takže v areáli jadrovej elektrárne paradoxne nefungovala elektrina. To spôsobilo výpadok chladiacich zariadení v reaktoroch, ktoré sa začali prehrievať.
V priestoroch elektrárne zavládla tma, nefungovala ani meracia technika. Susedná elektráreň Fukušima II so štyrmi reaktormi našťastie utrpela podstatne menšie škody. Hrozba masívneho výbuchu a rádioaktívne žiarenie si však aj tak vyžiadali evakuáciu 160-tisíc obyvateľov v okolí.
Aj keď si samotná nehoda elektrárne oficiálne vyžiadala iba jednu jedinú obeť, v dôsledku spomínanej masovej evakuácie však zomrelo približne tisíc ľudí. Treba si totiž uvedomiť, že sa snažili utiecť pred žiarením naprieč zdecimovanou krajinou po zemetrasení a vlnách cunami.
Jedinou možnosťou, ako odvrátiť totálnu katastrofu, bolo chladenie reaktorov pomocou morskej vody, ktorú do nich prečerpávali požiarne cisterny. Dva tímy dobrovoľníkov sa pokúsili uvoľniť rádioaktívnu paru z prvého reaktora, v jeho vnútri sa však látky neustále zahrievali a topili.
Veľké problémy
Vznikalo kórium - rádioaktívna láva, obávaná zmes roztaveného kovového a štiepneho materiálu s teplotou nad 2800 stupňov Celzia. Stúpala koncentrácia vodíka, ktorý napokon 12. marca o 15.36 h miestneho času spôsobil mohutnú explóziu v bloku 1. Následne 14. marca vybuchol aj blok 3 a 15. marca ráno aj blok 2.
Elektrické napájanie v reaktoroch sa podarilo obnoviť až 22. marca. Rádioaktívne látky z Fukušimy unikli do atmosféry aj do oceánskej vody. Zamorili plochu s rozlohou 30-tisíc štvorcových kilometrov, čo zodpovedá ôsmim percentám japonského územia.
Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí elektrárne Fukušima I presahovala 31. marca 2011 povolenú normu až 4385-násobne. Kontaminované boli aj všetky potraviny v tejto oblasti. V jednej z nádrží, v ktorých sa zachytáva rádioaktívna voda unikajúca z reaktora č. 2, sa 2. apríla objavila trhlina.
Nasledovali neúspešné pokusy o upchatie praskliny betónom a polymérmi. Nakoniec bolo úspešne použité až tekuté sklo. Tým sa podarilo zastaviť unikaniu vysoko rádioaktívnej vody priamo do Tichého oceánu.
Približne v rovnakom čase však bolo do oceánu riadene vypustených 11 500 ton mierne rádioaktívnej vody, aby sa uvoľnili priestory na skladovanie vysoko rádioaktívnej vody unikajúcej z reaktorov do okolitých budov. Až v roku 2013 potom japonská vláda priznala, že do Tichého oceánu uniká každý deň okolo 300 ton vysoko rádioaktívnej vody z elektrárne, čo malo zásadný vplyv na okolitú oblasť.
Jadra sa nevzdali
Likvidácia celého komplexu bude trvať odhadom ešte 20 až 30 rokov, pričom je takmer jedinou možnosťou postupné kontrolované vypúšťanie rádioaktívnej vody do oceánu. Aj dva roky po katastrofe ryba chytená v tejto oblasti prekračovala povolené hodnoty cézia až 7400-násobne. Aj keď ku koncu roka 2013 Japonsko prechodne uzavrelo reaktory, neskôr sa vrátilo k výrobe elektriny z jadra.
Aj keď sú dnes poľnohospodárske produkty z prefektúry Fukušima už bezpečne pod zdraviu nebezpečnými hodnotami, strach stále pretrváva a ľudia odmietajú akékoľvek potraviny z tejto oblasti. Presné zdravotné dopady na obyvateľstvo zatiaľ nie sú známe.
Z predbežných prieskumov bolo stanovené, že iba jedno percento obyvateľstva bolo vystavené vysokému žiareniu. Podľa článku National Geographic zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí – 33 výskytov rakoviny u zhruba 350-tisíc testovaných detí, typický je výskyt 1-2 choroby na milión detí – nemusí byť nutne spojený s haváriou na Fukušime.
Môže byť dôsledkom prísnych zdravotných prehliadok, ktoré sa vykonávajú v reakcii na haváriu. Podľa dostupných informácií trápia evakuovaných obyvateľov skôr psychické než fyzické problémy – napríklad v mestečku Hirono, ktoré leží neďaleko Fukušimy, trpí až polovica obyvateľov posttraumatickým stresovým syndrómom.
Zodpovednosť nenesie nikto
Havária atómovej elektrárne Fukušima v Japonsku bola druhou najvážnejšou jadrovou nehodou od výbuchu v Černobyli z 26. apríla 1986. Podobne ako Černobyľ zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES), ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Za katastrofu nakoniec nenesie nikto zodpovednosť. 19. septembra 2019 súd oslobodil troch vrcholných manažérov elektrárne od obžaloby z nedbalosti a uznal ich za nevinných. Krátko pred 10. výročím havárie 9. marca 2021 vypracoval výbor UNSCEAR správu, podľa ktorej jadrová katastrofa v elektrárni Fukušima nezvýšila riziko vzniku rakovinového ochorenia nad normálnu úroveň.
