V roku 2021 dosiahla podľa nového súhrnu dvoch medzinárodných súborov údajov vlna tepla v našich oceánoch nový vrchol. Zároveň tak zatienila aj vplyv chladnejších regionálnych epizód. Zatiaľ čo minuloročné otepľovanie oceánov je bezprecedentné, nebolo výnimkou, informuje portál ScienceAlert.
Toto je už totiž šiesty rok po sebe, čo teploty svetového oceánu prekročili čokoľvek, čo ľudstvo doteraz zaznamenalo. Od konca 50. rokov 20. storočia, keď sa prvýkrát začali viesť spoľahlivé záznamy o klimatických zmenách, sa oceány každé desaťročie otepľovali zásadným tempom.
Situácia sa zhoršuje
Autori súhrnu hovoria, že od 80. rokov 20. storočia došlo k „jednoznačnému“ zvýšeniu morskej teploty. Tú je cítiť naprieč celým svetom. V minulom roku zaznamenal severný Tichý oceán, severný Atlantický oceán aj Stredozemné more najvyššie zaznamenané teploty v histórii.
Celkovo horných 2 000 metrov našich oceánov absorbovalo v roku 2021 o 14 Zettajoulov (jeho definíciu nájdeš tu) viac ako v roku 2020. Tento rozdiel je ekvivalentný zhodeniu ďalších približne siedmich hirošimských bômb do oceánu za sekundu.
V roku 2019 vedci vypočítali, že ľudské otepľovanie oceánu sa rovnalo zhodeniu ekvivalentu piatich hirošimských bômb do oceánu za sekundu. „Oceány pohlcujú väčšinu tepla z uhlíkových emisií ľudí,“ hovorí klimatický vedec Michael Mann z Pennsylvánskej štátnej univerzity.
„Kým nedosiahneme čisté nulové emisie, bude otepľovanie pokračovať a tým bude pokračovať aj lámanie rekordov v obsahu tepla v oceánoch, ako sa nám to podarilo aj tento rok. Lepšie povedomie a pochopenie oceánov sú základom opatrení na boj proti klimatickým zmenám.“
Príroda si už sama nevie pomôcť
Bez toho, aby sme znížili naše emisie, ani krátkodobé regionálne výkyvy teploty a cirkulácie nemôžu zmeniť našu súčasnú trajektóriu, ktorá rozhodne nie je priaznivá. Napríklad počas epizódy El Niña (opakujúcej sa odchýlke v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne) majú severné časti Tichého oceánu tendenciu byť chladnejšie, zatiaľ čo južné vody nad Austráliou sa mierne otepľujú.
Napriek tomuto menšiemu ochladzovaciemu efektu, ktorý sa prejavil koncom roka 2021, otepľovanie v severnom Tichom oceáne zostalo „rozsiahle a hlboké“. Minulý rok boli anomálie otepľovania v strede severného Pacifiku namerané na úrovni 2 °C blízko povrchu a 1 °C približne 300 metrov pod hladinou.
„Neúprosné zvyšovanie [obsahu oceánskeho tepla] má priame dôsledky na frekvenciu, intenzitu a rozsah morských vĺn horúčav a iných ‚horúcich miest‘ v oceáne,“ píšu autori . Vezmime si napríklad notoricky známy „Blob“, ktorý sa neustále objavuje pri pobreží tichomorského severozápadu v Spojených štátoch a na juhozápade Kanady.
V roku 2014 táto masívna vlna horúčav v oceáne, možno najväčšia v histórii, rástla, šírila sa a ničila potravinové siete. V roku 2019 sa Blob vrátil a v roku 2021 vír horúceho oceánu pretrvával pod „vysokotlakovou tepelnou kupolou“, ktorá občas prekročila aj hodnotu 40 °C. Chladné obdobie EL Niña nestačilo na to, aby ho zastavilo, hoci trochu znížilo jeho vplyv.
Hrozí zatopenie značnej časti pobreží
Dlhodobé trendy v oceánoch naznačujú, že Atlantický oceán a Južný oceán absorbujú najväčšie množstvo tepla z našich emisií skleníkových plynov. Keď oceán absorbuje teplo, morská voda expanduje, čo vedie k zvýšeniu hladiny morí.
Ak sa morské teplo v našich južných oceánoch odštiepi na dostatočnom množstve antarktického ľadovca, mohlo by to destabilizovať štruktúru, pridať viac vody do oceánu a zatopiť ešte viac našich pobreží. „Teplejšie oceány tiež preplňujú poveternostné systémy, vytvárajú silnejšie búrky a hurikány, ako aj zvyšujú riziko zrážok a záplav,“ hovorí atmosférický vedec Lijing Cheng z Čínskej akadémie vied.
Na tieto katastrofy sa musíme pripraviť a najlepší spôsob, ako to urobiť, je začleniť teploty oceánov do našich klimatických modelov. Nanešťastie však stále existujú veľké „neistoty a medzery v znalostiach pri monitorovaní otepľovania oceánov“, tvrdia výskumníci. Ak nezlepšíme povedomie tejto dynamiky, prídeme o pochopenie základnej časti klimatických zmien.
„Otepľovanie oceánov znižuje účinnosť absorpcie uhlíka v oceáne a zanecháva vo vzduchu viac oxidu uhličitého,“ hovorí Cheng. „Monitorovanie a pochopenie prepojenia tepla a uhlíka v budúcnosti sú dôležité na sledovanie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy.“