Unsplash/Naja Bertolt Jensen
StoryEditor

Zistenia, ktoré nikto nečakal. Vo veľkej tichomorskej odpadkovej škvrne sa darí morským živočíchom

ČTK13.12.2021., 17:00h
Je to obrovský pomník ľudskej bezohľadnosti - v oceáne pláva vrstva plastového odpadu s rozlohou viac ako trojnásobku Francúzska. Pre stále väčší počet organizmov je však veľká tichomorská odpadková škvrna niečím iným – ich domovom, napísal britský denník The Times.
Lajkuj Brainee.sk na

Nová štúdia popisuje, ako odpadky, ktoré pokrývajú približne 1 579 893 kilometrov štvorcových, osídlili živočíchy a rastliny, ktoré sa normálne vyskytujú na pobreží. Medzi týchto votrelcov patria kraby, ázijské sasanky, morské červy, hviezdice a huby. Skutočnosť, že sa im darí tisíce kilometrov od ich obvyklých stanovíšť, vyvrátila dlhotrvajúci predpoklad, že otvorený oceán je v podstate nepriechodná morská púšť.

„Otvorený oceán bol dlho považovaný za fyzickú a biologickú bariéru pre šírenie väčšiny pobrežných morských druhov. Zdá sa, že to tak už nie je, pretože v súčasnosti existujú vhodné stanovištia v otvorenom oceáne. Pobrežné organizmy môžu prežívať na mori mnoho rokov a rozmnožovať sa, čo vedie k vytvoreniu sebestačných pobrežných spoločenstiev na voľnom oceáne,” uviedli vedci v časopise Nature Communications.

Odpad v oceánoch Unsplash/Naja Bertolt Jensen

​Tieto spoločenstvá sa vyskytujú v tzv. gyroch odpadu, ktoré vznikajú, keď povrchové prúdy unášajú plastové znečistenie od pobrežia do oceánu, kde ho zachytávajú rotujúce prúdy.

Existuje najmenej päť miest, kde sa nahromadilo veľké množstvo plastového odpadu, ale najväčším z nich je subtropický gyr v severnom Pacifiku. Leží medzi Kaliforniou a Havajskými ostrovmi a jeho hmotnosť sa odhaduje na 79-tisíc ton. Veľkú časť tvoria mikroplastové úlomky so šírkou menšou ako päť milimetrov. Zahŕňa však aj väčšie kusy plávajúceho odpadu, ako sú siete, bóje a fľaše.

​Schopnosť pobrežných druhov prežiť dlhú dobu v otvorenom oceáne na plastoch sa ukázala v roku 2011, keď Japonsko zasiahlo cunami. Cez Tichý oceán sa k pobrežiu Severnej Ameriky dostalo takmer 300 druhov. Mnoho z nich prežilo na provizórnych plavidlách aj niekoľko rokov. V roku 2013 sa na pláži v štáte Washington vylodila drevená japonská loď pomenovaná Sai-Šou Maru, v ktorej bolo päť živých rýb.

Na najnovšom výskume sa podieľali oceánografi, ktorí vytvorili počítačové modely predpovedajúce miesta, kde sa v subtropickom gyre v severnom Pacifiku najčastejšie hromadia plasty. Na základe modelov sa výskumníkom podarilo nazbierať viac ako 100 ton plastov a ďalšieho odpadu. Tento odpad bol odovzdaný tímu biológov, ktorí zistili, že pobrežné druhy - vrátane sasaniek a obojživelníkov podobajúcich sa krevetám - nielen prežívajú, ale aj prosperujú.

Odpad v oceánoch Unsplash/Naja Bertolt Jensen

Výsledky vyvolali ďalšie otázky: v neposlednom rade, čím sa tieto zvieratá živia? „Otvorený oceán nebol až doteraz pre pobrežné organizmy obývateľný,” povedal Greg Ruiz zo Smithsonianovho centra pre environmentálny výskum (SERC).

„Čiastočne kvôli obmedzeniu biotopov - v minulosti tam neboli plasty - a čiastočne, ako sme sa domnievali, preto, že to bola potravinová púšť,” dodal.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
05. október 2024 15:19