História ľudstva si pamätá množstvo katastrof, ktoré spôsobil priamo človek. My ti dnes v rámci nášho pravidelného seriálu predstavíme ďalšiu z nich. Stala sa v roku 1989 a jej výsledkom bol zdevastovaný ekosystém a smrť 250-tisíc morských vtákov, 2 800 morských vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, 22 kosatiek a miliárd vajíčok lososov a haringov.
Bolo 23. marca 1989 a gigantický ropný tanker Exxon Valdez približne o 21:15 opustil terminál v aljašskom meste Valdez. Naložený bol 53,1 miliónmi galónov (201 000 m3) ropy a smeroval do Kalifornie. Vtedy ešte nikto netušil, že sa blíži jedna z najväčších ekologických katastrof v dejinách.
Nezodpovednosť spôsobila tragédiu
Tretí dôstojník Gregory Cousins bol v službe už šesť hodín a mal byť vystriedaný druhým dôstojníkom. Kvôli dlhým hodinám, ktoré ale v ten deň odpracoval, sa Cousins zdráhal zobudiť ho a zostal v službe. A to bola obrovská chyba. Cousins bol po väčšinu noci jediným dôstojníkom na mostíku, čo bolo v rozpore s firemnou politikou.
Netrvalo dlho a pár minút po polnoci, 24. marca, ropný tanker narazil na útes neďaleko ostrova Bligh. Loď, nesená vlastnou hybnosťou, skončila na vrchole skaly. 8 z 11 nákladových priestorov bolo prepichnutých a 5,8 milióna galónov ropy vytieklo z lode za tri a štvrť hodiny.
Kapitán Joseph Hazelwood sa ešte 30 minút pokúšal vytlačiť loď zo skaly, no už bolo neskoro. Oznámil pobrežnej hliadke, že došlo ku katastrofe. Postupne z tankera vytieklo vyše 11 miliónov galónov ropy. V tom čase to bola najväčšia ropná škvrna vo vodách Spojených štátov. Prekonala ju až katastrofa ropnej plošiny Deepwater Horizon v roku 2010.
Ropné peklo
Prvotné pokusy zadržať ropu boli úplne márne. V nasledujúcich mesiacoch sa škvrna rozšírila a nakoniec pokryla 2 100 kilometrov pobrežia. Ľudia uprostred ekologickej katastrofy však ukázali spolupatričnosť. Zamestnanci Exxonu, federálni záchranári a viac ako 11-tisíc obyvateľov Aljašky tvrdo pracovali na zmiernení následkov.
Súkromná spoločnosť ešte v deň nehody aplikovala zmes povrchovo aktívnej látky a rozpúšťadla, problémom však bolo, že vrtuľník minul cieľovú oblasť. Podľa jednej správy bola jedna z hlavných zložiek prípravku používanom na čistenie identifikovaná ako jedna zo spúšťačov porúch pečene, obličiek, pľúc, nervového systému a krvi u čistiacich tímov.
V prvotných fázach sa podarilo ako-tak vyčistiť ledva 10 % zasiahnutej plochy. Pobrežie malo veľa skalnatých zátok, kde sa ropa zbierala, a preto padlo rozhodnutie využiť horúcu vodu pod vysokým tlakom. To sa síce ukázalo ako účinné, no zdevastovalo to mikrobiálnu populáciu na pobreží, ktorá je základom morského potravinového reťazca.
Zdevastovaná krajina
Spoločnosť Exxon zaplatila približne dve miliardy dolárov za náklady na čistenie a 1,8 miliardy dolárov za obnovu biotopov a osobné škody súvisiace s únikom. Čistiaci pracovníci zbierali ropu z hladiny vody, rozprašovali chemikálie, umývali zaolejované pláže horúcou vodou a zachraňovali a čistili zvieratá uviaznuté v oleji.
Aj tak sa katastrofe už nedalo nijako zabrániť. Okamžité následky zahŕňajú smrť 100 až 250-tisíc morských vtákov, najmenej 2 800 morských vydier, približne 12 vydier riečnych, 300 tuleňov, 247 orlov bielohlavých, 22 kosatiek a neznámy počet lososov. Následky a úbytok živočíchov boli viditeľné aj desať rokov po nehode.
Environmentálni úradníci zámerne ponechali niektoré oblasti pobrežia neošetrené, aby mohli študovať účinok čistiacich opatrení. Štúdia z roku 2001 zistila, že ropná kontaminácia zostáva na viac ako polovici z 91 testovaných pláží. Populácia morskej vydry sa zotavila až v roku 2014, dvadsaťpäť rokov po úniku.
Smiešny trest
Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že kapitán lode Joseph Hazelwood v čase nehody pil a dovolil tretiemu dôstojníkovi bez licencie riadiť loď. V marci 1990 bol aj napriek tomu Hazelwood oslobodený spod obžaloby. Bol odsúdený za jediné obvinenie z prečinu z nedbanlivosti - dostal pokutu 50-tisíc dolárov a tisíc hodín verejnoprospešných prác.
Táto nehoda podnietila Spojené štáty, aby v roku 1990 prijali zákon o znečistení ropou. Ten zvýšil sankcie pre spoločnosti zodpovedné za úniky ropy a požadoval, aby všetky ropné tankery vo vodách USA mali dvojitý trup. Exxon Valdez mal iba jeden.
Nekonečný príbeh tankera
Mnohých to možno prekvapí, no pre tanker nebola katastrofa ani zďaleka jeho poslednou plavbou. Rok po úniku bola pod novým názvom nasadená opäť. Loď začala prevádzkovať trasy na prepravu ropy v Európe, kde boli stále povolené ropné tankery s jednoduchým trupom.
Tam bola premenovaná na Exxon Mediterranean, potom na SeaRiver Mediterranean a nakoniec na S/R Mediterranean. Exxon predal neslávne známy tanker v roku 2008 lodnej spoločnosti so sídlom v Hong Kongu. Spoločnosť premenila starý ropný tanker na nosič rudy a premenovala ho na Dong Feng Ocean.
V roku 2010 sa zrazila s ďalšou loďou na hromadný náklad v Žltom mori a bola opäť vážne poškodená. Ani to však nebol jej koniec. Po kolízii ju opravili a premenovali na Oriental Nicety. Predaná na zošrotovanie a demontovanie bola indickej spoločnosti až v roku 2012.