O problematike a dôvodoch, prečo sa rozhodli spojiť sily, sme sa rozprávali s Luciou Szabovou z Klimatickej koalície a aktivistkou, ktorá je napríklad aj členka petičného výboru iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Prečo vznikla Klimatická koalícia?
Ešte pred poslednými parlamentnými voľbami sme viacerí cítili, že potrebujeme spájať sily. Klimatická zmena zasahuje také množstvo oblastí, že často nie je v sile jednej organizácie tie presahy pokryť. Keď prišla pandémia, začali sme spolupracovať na námetoch pre Plán obnovy a tak vznikol projekt Zelený reštart. Spolupráca ale pokračovala aj ďalej. Fungovalo to a tak sme sa rozhodli, že je čas dať tej spolupráci aj zastrešujúci názov. V realite teda fungujeme dlhšie, ale takto je to jasnejšie a prehľadnejšie.
Koľko organizácii je súčasťou klimatickej koalície?
Momentálne pätnásť. Sú to rôznorodé organizácie a aj iniciatívy, ktoré spájajú viac subjektov. Máme mnohé organizácie, ktoré sú vyslovene odborne zamerané na niektorú tému a máme aj také, čo sú skôr mobilizačné.
Práve tá rôznorodosť je pre nás dôležitá. Máme množstvo nápadov, čo všetko by sa dalo robiť a kde všade je potrebné ešte spolupracovať aj s viacerými organizáciami a podľa potreby to aj robíme. Organizácií, s ktorými pracujeme, je teda viac, ale nie všetky fungujú pravidelne pod hlavičkou Klimatickej koalície. Pre nás je podstatný výsledok a tú oficiálnu sieť rozširujeme skôr pomalšie.
Aký je váš hlavný cieľ?
Kvalitné opatrenia na ochranu pred klimatickou zmenou. Máme taký malý tím, ktorý sa zameriava na koordináciu a podporu organizácií v našich hlavných témach. Riešime témy, kde sú presahy, kde by sa jednotlivé organizácie tak či tak zapájali alebo sa nestihli zapojiť, lebo je to ho veľa a nemajú na to kapacity. My sa ich snažíme poskytnúť. A tak to spájame a dávame dokopy. Klimatická kríza sa nedá riešiť bez spolupráce. Na všetkých úrovniach. My sme to veľmi rýchlo pochopili, to však nestačí, toto pochopenie nám chýba na oficiálnej štátnej úrovni.
Aké konkrétne témy v rámci klimatickej krízy sa budú riešiť na jeseň 2021?
Momentálne sa toho deje v tejto oblasti enormné množstvo. Nastavujú sa financovania opatrení na prechod k uhlíkovej neutralite, pripravuje sa zmena veľkého počtu legislatívy pod hlavičkou balíka Fit for 55. To sú práve rôzne európske právne akty, ktoré majú zabezpečiť, že ciele, ktoré sme si ako EÚ dali, budú aj naplnené. Týka sa to množstva oblastí od energetiky, ochrany biodiverzity, cez dopravu až po sociálne nastavenia, ktoré majú pomôcť zraniteľným skupinám občanov zvládnuť zmeny.
A potom sú tu národné zmeny zákonov, ktoré sú kľúčové. Nesmieme zabudnúť ani na samosprávy a regionálne nastavenia. Je to celé spektrum vecí. Do toho sa ešte snažíme zabezpečiť, aby tie procesy prebiehali v súlade s demokratickými princípmi participácie. Nielen kvôli nejakému princípu, ktorý treba dodržať ale preto, že to má praktické výsledky. Zmeny, ktoré nás čakajú, nemôžu byť robené samostatne bez hráčov, ktorí ich budú aplikovať alebo ktorých ovplyvnia. Participácia môže výrazne skvalitniť výsledok a napriek častej predstave práveže zrýchliť celý proces.
Ministerstvo životného prostredia informuje, že pripravuje nový klimatický zákon. Máte nejaké konkrétne informácie o čo v zákone pôjde?
Klimatický zákon by mal byť prelomovou legislatívou. Ak bude dobre nastavený, bude to kľúčový zákon. Pre nás je dôležité, aby obsahoval nielen rámec ochrany klímy ale aby nejakým spôsobom obsahoval aj cestu, alebo plán, ako uhlíkovú neutralitu dosiahnuť. Aby bol ambiciózny ale sociálny. A aby bol vymáhateľný. To je nesmierne dôležité. Nestačí mať niečo len v zákone, musí byť jasná zodpovednosť, aby sa úlohy plnili. Musí byť jasné, kedy čo sa má urobiť na základe jasných dát. Musí tam byť mechanizmus na pravidelnú kontrolu, či naozaj robíme, čo sme si určili a kto sa bude brať na zodpovednosť, keď sa to nebude plniť. Máme naozaj málo času znížiť emisie, ak to myslíme vážne, treba k tomu tak aj pristupovať.
Prizvalo vás Ministerstvo životného prostredia na rokovanie ?
Ku klimatickému zákonu alebo niektorým ďalším čiastkovým témam sa jednotliví členovia so zástupcami MŽP stretávajú. Žiaľ na stretnutie so štátnym tajomníkom čakáme už štyri mesiace. Našou snahou je hlavne pomôcť, nie kritizovať. Treba ale povedať, že envirorezort komunikuje z ministerstiev najlepšie. Klimatická zmena je v kompetenciách viacerých ministerstiev a veľmi chýba nadstavbová koordinácia.
Európska únia pripravuje balík Fit for 55. O čo v ňom ide?
Minulý rok si únia zvolila nové ciele, ktoré boli potrebné a je to celosvetová snaha o navýšenie cieľov. Ale to samozrejme nestačí. Je to len prvý krok. Fit for 55 už názvom napovedá, že ide o balík, ktorý sa snaží zmeniť rôzne legislatívne nástroje, aby sa naplnili tieto ciele. 55 je minimálne zníženie emisií do roku 2030. Môže sa to zdať ako veľké číslo ale referencia je rok 1990. Slovensko už znížilo emisie o viac ako 40 percent. Sám minister povedal, že 55 percent pre nás nebude problém.
Nie je to len o tom, čo dokážeme ale čo musíme. Výpočty hovoria, že EU musí do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 65 percent. Čiže cieľ máme vlastne slabý. To „aspoň“ 55 percent je veľmi dôležité. Treba urobiť radšej viac. Komisia predstavila prvý balík, tam je 13 právnych aktov. Niektoré sú na prepracovanie a niektoré nové. Je tam legislatíva o doprave, aj leteckej a inej, energetické nariadenia a ETS systémy, biodiverzita, sociálny fond, a iné. Teraz v zime bude predstavený druhý balík, najmä o metáne a plyne. Momentálne na ne vypracovávajú štáty pozície. Jednej pracovnej skupine máme aj zástupcov. Balíky musí schváliť parlament aj členské štáty. Diktát Európy neexistuje, všetko je dohoda všetkých členov.
Aké sú vaše očakávania od klimatickej konferencie COP26, ktorá začne koncom októbra?
Nechcem pôsobiť negativisticky ale nie veľké. EÚ ide na COP s novými cieľmi. Aj niektoré iné štáty. Práve navýšenie záväzkov je teraz dôležitá agenda na stole vyjednávaní. Problém je potom napĺňanie. Každopádne je to v podstate najdôležitejšie stretnutie medzinárodného charakteru a je to miesto, kde sa môžu pohnúť veci dopredu.
Aké konkrétne kroky a opatrenia by mali podnikať krajiny, aby sme zvládli klimatickú krízu?
Toto je veľmi obsiahla otázka. Kebyže to začnem menovať, zaberie to strany. Ale keď to zhrniem treba robiť dve veci, urýchlene znižovať emisie zo všetkých možných sektorov. Diskusie, ktorý je dôležitejší a ktorý má viac zodpovednosti je už pasé. Sme nesmierne pozadu. Znižovať musíme všade a naozaj rýchlo. Emisie stále stúpajú. Stále sme nezastavili nárast vypúšťania. Tú krivku musíme zlomiť.
A potom samozrejme treba robiť aj adaptačné opatrenia, čiže také, čo nám pomôžu zvládnuť meniace sa podmienky života. Tie sú často také konkrétnejšie a pochopiteľnejšie pre bežného človeka. Viac zelene, zadržiavanie vody, znižovanie pocitovej teploty v mestách. Ale to samé nestačí. Ak nezastavíme emisie, neadaptujeme sa, nech sa akokoľvek budeme snažiť. Musí sa robiť obe.
Ako môže bežný človek podporiť vašu organizáciu? Beriete aj nových členov a členky?
V podstate najdôležitejšie čo môžu v súčasnosti robiť bežní ľudia, je zapájať sa v miere, v akej dokážu. Niekedy naozaj stačí podpísať petíciu Klíma ťa potrebuje. A nám to pomôže. Verejný tlak je dôležitý. Stačí nás sledovať a my určite dáme vedieť, kde sa dá zapojiť. Podporiť sa dajú aj finančne naše členské organizácie. Nás priamo nie, nemáme oficiálny štatút, sme len iniciatíva. Ale tá práca stojí aj na ľuďoch z organizácií a tie majú tiež svoje obmedzené zdroje. A dôležité je aj vedieť, že sa to dá.
Stále máme šanci zmierniť následky klimatickej krízy. Ľahké to nebude, nie je jedno zázračné riešenie. Ale stále sa dá veľa urobiť. A každá občianka a občan má nástroje. Môže voliť zodpovedných politikov, môže sa zapájať do výziev a môže aj lokálne pracovať vo svojom okolí na riešeniach. V práci, v škole, vo svojej obci. A aj doma a medzi svojimi priateľmi, rozhovory so svojimi blízkymi tiež vedia veľa urobiť. Klimatická zmena je v podstate veľmi desivá vec a stretávame sa s množstvom odmietania zo strachu. Ale keď vieme, že sme v tom všetci spolu, tak spolu sa dokážeme aj postaviť tejto výzve.