Alzheimerova choroba trápi aj mnohých SlovákovBrainee x Canva
StoryEditor

Stane sa Alzheimerova choroba minulosťou? Vedci objavili nový liek, ktorý obnovuje myslenie aj stratené spomienky

Miroslav Kamody16.08.2024., 11:00h

Monoklonálne protilátky, ktoré odstraňujú plaky z mozgu, neobnovujú kognitívne funkcie a stratené spomienky. Novoobjavená molekula to však dokáže.

Lajkuj Brainee.sk na

Vyzerá to tak, že sme opäť bližšie k porazeniu zákernej choroby, ktoré vo veľkom trápi aj Slovákov. Ako informuje portál Futurism, pri pokusoch na myšiach vedci objavili molekulu, o ktorej tvrdia, že dokáže obnoviť kogníciu (súhrn všetkých štruktúr a procesov ľudskej mysle) a dokonca aj spomienky stratené v dôsledku Alzheimerovej choroby.

V tlačovej správe o štúdii, ktorá bola publikovaná v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences, Kalifornská univerzita v Los Angeles vysvetlila, že syntetizovaná molekula funguje veľmi odlišne od súčasných liekov na Alzheimerovu chorobu na trhu.

image

Vedci spojili tieto konkrétne jedlá s Alzheimerovou chorobou. Väčšina Slovákov ich pritom konzumuje denne

Nová molekula

Vedcom sa opakovane podarilo potvrdiť, že primárnym hnacím faktorom tejto choroby je hromadenie škodlivých amyloidných plakov v mozgu. Výskumníci preto v priebehu rokov skúšali rôzne metódy, ako sa tohto plaku zbaviť. Novšie štúdie však ukázali, že monoklonálne protilátky, ktoré odstraňujú tieto plaky z mozgu, neobnovujú kognitívne funkcie a stratené spomienky.

„Zanechávajú za sebou mozog, ktorý je možno bez plaku,” vysvetlil neurológ z UCLA a vedúci štúdie Istvan Mody, „ale všetky patologické zmeny v obvodoch a mechanizmoch v neurónoch nie sú opravené.”

Spolu s hromadením plaku je Alzheimerova choroba v ranom až strednom štádiu charakterizovaná spomalením gama oscilácií, ktoré vyžarujú elektrické signály - a práve tie stimulujú základné funkcie, ako je napríklad zapamätanie si telefónneho čísla. To je miesto, kde prichádza nová molekula, pomenovaná DDL-920 podľa Drug Discover Lab UCLA, kde bola syntetizovaná.

Vyzerá to nádejne

Výskumníci zobrali „obyčajné” myši a myši geneticky modifikované tak, aby mali Alzheimerovu chorobu (čo je podľa niektorých eticky pochybná prax), pričom predpokladali, že DDL-920 by mohol zmeniť proces, ktorý brzdí tieto dôležité oscilácie..

Po dvoch týždňoch perorálneho podávania lieku obsahujúceho molekulu si myši s Alzheimerovou chorobou dokázali vybaviť únikové cesty z bludiska podobnou rýchlosťou ako ich náprotivky divokého typu a po podaní lieku tiež nevykazovali žiadne zvláštne správanie.

Svetlo na konci tunela

Ako poznamenáva Mody, zostáva ešte vykonať obrovské množstvo práce, aby sa zistilo, či by DDL-920 mohol byť bezpečný a účinný pre ľudí. Ak sa tam vedci dostanú, mohlo by to mať obrovské dôsledky pre ďalšie poruchy charakterizované narušením gama oscilácie, medzi ktoré patrí porucha autistického spektra, depresia a schizofrénia.

image

Vedec, ktorý bol vo väzení za genetické pokusy na deťoch, je späť. Svoje činy neľutuje a otvára tri nové laboratóriá

„Sme z toho veľmi nadšení,” uviedol Mody v tlačovej správe, „kvôli novinke a mechanizmu účinku, ktorý nebol v minulosti riešený.” Vedcov čaká ešte veľmi veľa práce, no na konci tunela sa už objavilo svetlo, ktoré žiari čoraz jasnejšie.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. november 2024 05:48